Prečo ste sa rozhodli až po 12 rokoch vrátiť k pokračovaniu úspešného filmu Cesta z mesta?
Prekvapilo nás, aký mal film Cesta z mesta u divákov úspech. Videlo ho viac ako dva milióny divákov. Dodnes si ho ľudia stále púšťajú, poznajú, citujú a milujú. Stal sa z neho akýsi kult. A mnoho ľudí podľa nášho filmu zrealizovalo svoju cestu z mesta. Rovnako aj ja väčšinu času trávim v rabštejnských lesoch a na ranči Havraní kameň. A Bára Nimcová (teraz vydatá Schlesinger), s ktorou som kedysi písal scenár a hrala úlohu Markéty, dnes žije so svojím mužom, troma deťmi, dvoma kravami, dvoma kozami a jednou veveričkou v nemeckej dedinke Hohenberg. A ako sa postupne hromadili naše dedinské zážitky a príbehy, dozrel čas natočiť pokračovanie.
Po premiére prvého filmu sa stretol spomínaný kraj s veľkým záujmom ľudí a turistov, je šanca, že sa to zopakuje?
Pár rokov po filme zase ten záujem turistov ochabol, a teraz je to tam zase opustené a ľudoprázdne. Cesty sú tam krkolomné, hore a dolu, ľudia sa tam boja zničiť auto, pešia cesta v divokom teréne je namáhavá. Býva tam zima, niekedy krutá a ničivé víchrice. Je to strašidelné miesto a ľudia sa tam trochu boja. Takže to je práve kraj pre mňa...
Áno, o vašich filmoch sa hovorí, že sú tak trocha uletené, nechceli by ste niekedy nakrútiť úplne iny žáner?
Moje filmy sú úplne normálne a realistické. To celá spoločnosť okolo je uletená a chorobná.
Ale divák nemusí byť ani puritán, aby sa mu nezdala zvláštna až príliš voľná výchova mladej Anyny (otehotnie na základnej škole, bežne s matkou konzumuje houbičky a pod)?
Rodina Marákových, ktorá vychováva Anynu, je rodina kontroverzná. A vo filme vzbudzuje kontroverzné reakcie. Takže medzi divákmi bude aj vzbudzovať kontroverzné reakcie. To som chcel.
Môže dnes podľa vás film ešte vychovávať diváka?
Nie vychovávať, ale liečiť. Film nie je výchova, ale terapia. Lieči choré duše zblúdilej civilizácie.
Čo bolo na tvorbe filmu najťažšie?
Zohnať peniaze. Donútiť hercov, aby prišli všetci na natáčanie. A animovať zvieratá, aby vyzerali ako živé.
Na filme boli však práve tie drahšie ako samotní herci, koľko vlastne stál film?
Koľko stál film presne neviem, ale zvieratá dohromady, cvičené a digitálne, stáli približne štyri milióny českých korún. Všetci herci dohromady približne polovicu z tejto sumy. Ale s peniazmi je problém vždy. Náš štát film dotuje len z časti, tak štvrtinu rozpočtu, takže zvyšok musíte zohnať inde, a to je úmorná, dlhoročná, ponižujúca práca.
Situácia v kinách je dnes všelijaká, ako vidíte budúcnosť filmu v našich kinách?
Ľudia nechodia na nič. Čakajú v strachu doma pri televízii alebo v kaviarni pri internete. Nebudú zo začiatku chodiť ani na Cesta do lesa. Ale za pár rokov ho budú poznať všetci, pretože ten film rastie z ich krajiny, z ich srdca.
Čo teda chýba najviac českému filmu?
Peniaze a diváci...