Exkluzívne z Cannes: Diskriminuje festival ženy?

Ešte sa hlavná súťaž s 22 titulmi ani poriadne nerozbehla, už začala byť kritizovaná. Dôvod? Ani jedno miesto v ňom nenašla ani jedná ženská režisérka. Niežeby išlo o úplnú novinku, ženy vo vybranej spoločnosti svetových režisérskych osobností tvorili na Croisette vždy výraznú menšinu. O tom svedčí aj fakt, že v 64-ročnej histórii najslávnejšieho festivalu je jedinou ženskou laureátkou stále Austrálčanka Jane Campion, ktorá excelovala v roku 1993 milostnou drámou Piano.

V poslednom období na seba výraznejšie upozornila britská filmárka Andrea Arnold so snímkami Red Road (2006) a Fish Tank (2009), čím si zrejme vyslúžila poctu byť v tomto roku členkou medzinárodnej poroty. „Mala by som to vlastne zle znášať, ak môj film vyberú do Cannes, pretože som v prvom rade žena, a nie nejaký druh charity, na ktorú treba upozorniť,“ uviedla celkom vážne Arnold počas stredajšej tlačovej konferencie, kde sa predstavili všetci členovia poroty. A dodala: „No pravdou je, že všeobecne je vo svete málo žien – režisérok. Tak možno práve Cannes odráža na malom kúsku tento veľký trend.“

V minulom roku sa v súboji o najprestížnejšie festivalové ocenenie Zlatú palmu stretli až štyri ženy – Angličanka Lynne Ramsay, Austrálčanka Julia Leigh, Japonka Naomi Kawase a domáca Maiwenn Le Besco, ktorá sa napokon aj tešila z Ceny poroty za Poliss. V tomto roku by súťaž mohla dostať označenie Len pre mužov alebo Mužské filmové soirée, čo si už všimli aj festivalové denníky. Je to sklamanie alebo prinajmenšom rozpaky, obzvlášť vo Francúzsku, kde už vyše 900 žien podpísalo on-line protestnú petíciu na webovej stránke labarbeacannes.blogspot.fr, čo je možné preložiť ako „Brady v Cannes“ s uvádzacím headlinom „Cannes 2012: Muž je muž“. Stránka kritizuje festival za to, že zasa raz ukazuje „mužov, ako radi nachádzajú hĺbku v ženách, ale len v ich výstrihoch“.

Pokým súťažnému výberu chýba oživujúci estrogén, francúzske režisérky predsa len našli priestor aspoň v paralelných sekciách. V Un certain regard budú uvedené snímky Sylvie Verheyde (Confession of a Child of the Century) a Catherine Corsini (The Three Words), v Director s Fortnight sa predstavi Noemie Lvovsky (Camille Redouble) a ešte v Critics Week sa objaví režijný debut herečky Sandrine Bonnaire (Maddened by His Absence) a tiež prvý film Alice Winocour (Augustine). „To nie je prekvapenie, ale priam šokujúce,“ zareagovala bez okolkov Sylvie Verheyde na skutočnosť, že v hlavnej súťaži nie je ani jedna ženská režisérka, a dodala: „Režírovanie sa stále pokladá viac za mužskú záležitosť, možno len vo Francúzsku je to o niečo lepšie ako inde.“

„Bola by som rada, keby sa z toho stala ústredná téma počas tohto festivalu,“ polienko do horúcej debaty k vojne pohlaví vložila aj Catherine Corsini. Režisérka však z nedostatku vhodných ženských osobností neviní priamo vedenie festivalu. „Prvá vec, čo sa musí stať, je, že producenti budú chcieť, aby filmy robili aj ženy. Aby následne festival mohol vybrať vhodné filmy, ktoré robili ženami, logicky potrebuje mať oveľa viac takýchto filmov.“

Peter Nágel,
riaditeľ Art Film Fest