Nobelovu cenu, za literatúru dotovanú sumou desať miliónov švédskych korún, udeľujú od roku 1901 a to s prerušeniami najmä v rokoch svetových vojnových konfliktov. V zmysle testamentu vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela sa jej nositeľmi môžu stať autori mimoriadnych literárnych kvalít, ktorých dielo je obohatením ľudstva.
V doterajšej histórii si ocenenie štyrikrát rozdelili dvaja laureáti, a to Frédéric Mistral (Francúzsko) a José Echegaray (Španielsko) v roku 1904, Karl Gjellerup (Dánsko) a Henrik Pontoppidan (Dánsko) v roku 1917, Samuel Josef Agnon (Izrael) a Nelly Sachsová (Nemecko) v roku 1966, ako aj Švédi Eyvind Johnson a Harry Martinson v roku 1974.
Dvakrát doteraz došlo k jeho odmietnutiu zo strany laureáta. V roku 1958 tak pod tlakom vtedajšieho sovietskeho vedenia urobil autor svetoznámeho románu Doktor Živago Boris Pasternak, v roku 1964 potom Francúz Jean-Paul Sartre.
Najmladším spisovateľom, ktorý ju získal, bol Rudyard Kipling. V roku udelenia ceny (1907) mal 42 rokov.
Jediným autorom, ktorý dostal ocenenie za literatúru písanú podľa svojho vyjadrenia v mŕtvom jazyku, bol v roku 1978 Isaac Bashevis Singer. Spisovateľ s poľskými koreňmi neskôr žijúci v USA tvoril v jazyku jidiš a jeho diela boli prekladané.
Niekoľkonásobne bol na Nobelovu cenu za literatúru nominovaný slovenský básnik Milan Rúfus.
V roku 2006 získal prestížne ocenenie turecký autor Orhan Pamuk, o rok neskôr jedna z veľkých dám anglickej literatúry 20. storočia Doris Lessingová, ktorá sa vo veku 87 rokov stala najstaršou laureátkou ocenenia v jeho vyše 100-ročnej histórii.
V roku 2008 udelili Nobelovu cenu za literatúru francúzskemu spisovateľovi Jeanovi-Marie Gustavovi Le Cléziovi, v roku 2009 nemeckej autorke rumunského pôvodu Herte Müllerovej.
Nobelovu cenu za literatúru 2010 udelili literátovi, esejistovi a spoločensky angažovanej osobnosti z juhoamerického Peru Mariovi Vargasovi Llosovi, ktorý sa v minulosti neúspešne uchádzal aj o prezidentské kreslo. V zdôvodnení výberu laureáta ocenenia zdôraznili jeho zásluhy pri mapovaní štruktúr moci a jeho britké obrazy odporu, revolty a porážok jednotlivca. Mario Vargas Llosa bol prvým latinskoamerickým laureátom literárnej Nobelovej ceny od roku 1990.
StoryEditor