Výstavu školských prác osmičky poslucháčov Divadelnej fakulty katedry bábkarskej tvorby Vysokej školy múzických umení Bratislava a dvoch čerstvých absolventiek rovnomennej školy si môžu prezrieť milovníci umenia v zrekonštruovaných priestoroch trenčianskej Galérie M. A. Bazovského do 26. januára. Upútavkou samotnej výstavy sú originálne "ušité" farebne zladené kostýmy, umiestnené vo vstupnej časti galérie. Netradičné riešenie bábkarských scénografických prác ponúkajú mladí umelci, v autentickej tvorbe dominuje vlastná inšpirácia, tvorivý duch a odvaha.
Zaujímavé riešenie pripravila Petra Štrelingerová štúdiami hláv I. -- III. k divadelnej hre Kráľ Lear. Nataša Janíková vytvorila súbor bábok na motívy Tovie vydáva dcéry zo známej hry Fidlikant na streche, ktorú režijne naštudoval Andrej Pachinger. Je dobré, že v prácach budúcich scénografov dominuje jednota a harmónia. Desiatka ambicióznych mladých umelcov prezentuje celkom slušný počet scénografických prác -- šesťdesiatštyri. Odbornej i laickej verejnosti ponúkajú prierez študijného programu bábkarskej scénografie v priestore a mimo času. Napríklad kompozície s modrým podkladom predstavujú postavičky zhotovené z papiera a látky, ktoré dosiahli podobu dreva. S netradičnými návrhmi prezentujú práce Zuzana Malcová a Naďa Fecaninová. Malcová ponúkla "rekonštrukciu cestovného kostýmu z obdobia empíru". Fecaninová zas vytvorila pásmo renesančnej barokovej poézie -- Čo nám Amor nadiktoval. Mladá autorka bravúrne zvládla aj návrh marionety -- dreveného šaša.
Časť tejto scénografickej -- výtvarnej tvorby formou výstav bola prezentovaná vernisážami v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, Šarišskej galérii Prešov, Slovenskom inštitúte v Budapešti a Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, na výstavný projekt finančne prispel Štátny fond kultúry Pro Slovakia. Ako uviedla kurátorka trenčianskej výstavy Elena Porubänová, vystavené diela mapujú proces tvorby bábkarskej scény od prvotnej inšpirácie, cez prípravu návrhov kresby, až po finálnu priestorovú realizáciu. Aj preto mottom vernisáže bola bábkarská scénografia v priestore a mimo času. Napriek tomu, že práce boli vytvorené v študijnom cykle, možno ich sledovať ako súvislý fenomén prechodu z 20. do 21. storočia. Bábkarská scénografia vytvorila reťazec na seba nadväzujúcich, vzájomne polemizujúcich tvorivých aktivít. Navrhnuté a vypracované objekty, bábky a kostýmy podľa pedagogičky VŠMU Anny Ciganovej zostávajú akýmsi torzom päťročného štúdia na katedre bábkarskej tvorby. Počas prehliadky výstavy cítiť, ako sa snúbi talent, temperament a prirodzená schopnosť mladého človeka nebáť sa vstúpiť do neprebádaného priestoru novej tvorivej umeleckej generácie. Obrazne povedané, vedieť sa hrať pri práci, pretože scénografická tvorba bez hereckej akcie, nasvietenia, pohybu a kontaktu s divákom by stratila svoj autentický význam.
StoryEditor