Domaľované

Celé leto som intenzívne maľoval, až som si presilil ruku. A tak som nadobudol nie tenisový, ani počítačový lakeť, ale maliarsky lakeť. Pred časom som totiž získal nový ateliér, a tak som mohol robiť aj veľké plátna. Maľujem dlhé roky, ale vôbec som nepociťoval potrebu vystavovať. Až teraz. Nielen preto, aby som videl svoje obrazy očami iných pozeračov, ale aj preto, že obrazy majú jednu vlastnosť – keď sú v množnom čísle, zavadzajú. A keďže som extrémista (= bývalý trémista), túto jeseň vystavujem nezriadene. To znamená husto za sebou, ba často paralelne. V týchto dňoch sú moje obrazy v Bojniciach, v exkluzívnom hoteli Vínny dom. Mám rád miesta, kde sa obrazy až tak často nevystavujú, a predsa k nim patria. Aj keď dnes už mnohé hotely, čajovne, relaxačné centrá spolupracujú s výtvarným umením. V knihe Jak prodat vycpaného žraloka za 12 milionů dolarů som sa dočítal, že vo svete väčšina výtvarných transakcií neprebieha ani v aukčných sieňach, ani v galériách, ale na veľtrhoch výtvarného umenia. U nás je jediný veľtrh tohto druhu – sekcia ART na veľtrhu nábytku Moddom v Inchebe. Na knižných veľtrhoch sa zúčastňujem pravidelne, ako autor i návštevník, ale stánok na výtvarnom veľtrhu budem mať prvý raz. Som zvedavý a teším sa. A moje obrazy sa už dnes začínajú tešiť na vaše oči. Pretože je síce domaľované, ale nie spomaľované.