Za jedného z najvýznamnejších amerických filozofov možno bez pochyby považovať Johna Deweyho (1859 -- 1952). Svojím životom, verejnou angažovanosťou i dielom sa výrazne podieľal na formovaní i kritike amerického videnia sveta. Význam jeho prác však oveľa presiahol hranice USA. Mnohé z jeho myšlienok pôsobia v Amerike a čoraz častejšie aj v západoeurópskych, a dokonca aj v ázijských krajinách dodnes. Neobmedzujú sa len na akademickú sféru, ale sú živé aj v diskusiách, napríklad, o podobe a úlohách verejného školstva či modifikujú súčasnú politickú filozofiu, ku ktorej sa hlási čoraz väčší počet politických strán v mnohých vyspelých krajinách. Výber z jeho medzivojnových prác vyšiel v minulom roku pod názvom Rekonštrukcia liberalizmu v bratislavskom vydavateľstve Kalligram.
V monografii Problémy verejnosti sa venuje demytologizácii pojmu verejnosti a údajnej nevyhnutnosti jej antagonistických vzťahov so štátom. Skôr ako verejnosť by sa podľa neho mala hľadať a budovať veľká komunita. Tá je prirodzenou bunkou demokracie, a preto by mala mať prednosť pred manipulovateľnou a príliš abstraktnou "spoločnosťou". V tejto práci Dewey formuluje filozofické východiská komunitarizmu, ktorý v súčasnosti, nielen na amerických univerzitách, získava čoraz viac stúpencov.
V eseji Starý a nový individualizmus poukazuje na to, ako sa moderná spoločnosť, napriek mýtom individualizmu, osobných slobôd a práv, z ktorých vychádza, stala skôr korporáciou korporácií a záujmových združení. Možnosť jednotlivca reálne ovplyvňovať dianie aj vo svojom bezprostrednom okolí je napriek atmosfére slobody čoraz menšia. Kríza kultúry je potom dôsledkom toho, že spoločenské a štátne inštitúcie už nezodpovedajú reálnej skutočnosti a pri svojej činnosti vychádzajú z už neexistujúcich predpokladov.
Pre súčasných slovenských verejných činiteľov a mienkotvorcov môže byť veľmi poučná práca Liberalizmus a sociálne konanie, kde na dejinách liberalizmu, teda myšlienkovej tradície, na ktorej dodnes stojí americký politický a ekonomický systém, ukazuje ako sa z tej istej, pôvodne progresívnej idey, po zmene spoločensko-ekonomickej reality stane konzervatívna až reakčná ideológia. Na amerických dejinách dokazuje, aké následky má zamieňanie politického a ekonomického liberalizmu. Ak chce liberalizmus prekonať svoju krízu vychádzajúcu zo zotrvávania na prekonanej opozícii spoločnosti a jednotlivca, musí sa viac socializovať, teda zaoberať sa aj potrebami indivídua v spoločnosti.
Myšlienku, že predstava toho, čo je sloboda, je podmienená historicko-spoločenskými okolnosťami, Dewey rozvíja v monografii Sloboda a kultúra. Ukazuje, ako sa z teórií ľudskej prirodzenosti odvíjajú zdôvodnenia existujúcich alebo presadzovaných politických režimov, a naopak. Tvrdí, že kým obrovský pokrok techniky bol umožnený dôsledným dodržiavaním zásad kritického myslenia v prírodných vedách, v spoločenských a predovšetkým politických vedách sa ešte stále pohybujeme na stredovekej úrovni zdôvodňovania zamieňaním účelov a cieľov za príčiny a následky.
Ďalších 14 krátkych esejí a článkov je venovaných rôznym aspektom vzťahov vzájomnej podmienenosti demokracie, vzdelávania, slobody a liberalizmu, zaujímavé môžu byť aj Deweyho dobové reflexie diania v nacistickom Nemecku a sovietskom Rusku. Súčasťou knihy je rozsiahly úvod vysvetľujúci miesto J. Deweyho v dejinách amerického myslenia a spoločnosti od významného slovenského predstaviteľa filozofického pragmatizmu a liberalizmu Emila Višňovského, ktorý výber Deweyho prác aj preložil. Vybrané state čitateľovi umožnia nahliadnuť do severoamerickej mysliteľskej tradície, uvedomiť si viacero vývojových fází politického liberalizmu a rozdiely medzi tým, čo je za liberalizmus považované v Európe, vo Veľkej Británii a čo v USA. To je obzvlášť dôležité v krajine s politickými stranami presadzujúcimi liberalizáciu ekonomiky i spoločnosti, no bez liberálnej (politickej i teoretickej) tradície. Pri čítaní tohto výberu možno navyše nadobudnúť dojem, že Slovensko rieši problémy, ktorými sa v USA zaoberali v 20. a 30. rokoch minulého storočia.
StoryEditor