StoryEditor

Rakúšan, ktorý nasledoval slávneho Wagnera

17.05.2011, 00:00
Autor:
TASRTASR
V týchto dňoch si pripomíname 100. výročie úmrtia rakúskeho skladateľa Gustava Mahlera.

V dejinách hudby predstavuje tristanovská generácia skupinu skladateľov, ktorí vo svojej tvorbe nadviazali na dielo nemeckého hudobného génia Richarda Wagnera. Jedným z jej najznámejších predstaviteľov bol rakúsky skladateľ Gustav Mahler, ktorého 100. výročie úmrtia si kultúrny svet pripomína v týchto dňoch organizovaním množstva koncertov, na ktorých zaznievajú jeho diela. 

Gustav Mahler sa narodil 7. júla 1860 v českej obci Kalište, v rodine obchodníka. Po Gustavovom narodení sa rodina presťahovala do Jihlavy. Chlapec prežil smutné detstvo - postupne mu umrelo sedem súrodencov. Gymnázium začal študovať v roku 1871 v Prahe, ale pre zlý prospech musel školu opustiť a vrátiť sa do Jihlavy. V rokoch 1875-1880 študoval na viedenskom konzervatóriu, kde sa spriatelil s Antonom Brucknerom, ktorého symfónie mali vplyv na jeho budúcu tvorbu. Počas štúdií sa niekoľkokrát neúspešne, pokúsil o komponovanie opier.

V roku 1880 sa stal dirigentom v Halle a od tej doby vystriedal množstvo koncertných a divadelných pôsobísk - dirigoval v slovinskej Ľubľane, českom Olomouci, českej Prahe, nemeckom Lipsku, maďarskej Budapešti. V roku 1902 sa oženil s Almou Schindlerovou, ktorá mala ambície stať sa hudobnou skladateľkou. Významným postom v Mahlerovej dirigentskej kariére bol nemecký Hamburg a neskôr rakúska Viedeň, kde sa stal riaditeľom Dvornej opery (1897-1907). Zmluvu mal síce na doživotie, pre trvalé nezhody a zdravotné problémy sa ale tohto miesta vzdal a dirigoval v newyorskej Metropolitnej opere a v Newyorskej filharmónii. V USA mu umrela dcérka a jemu samotnému tu zistili vážne ochorenie srdca. Zlý zdravotný stav ho donútil vrátiť sa do Viedne, kde vo veku nedožitých 51 rokov 18. mája 1911 umrel.

Mahlerova hudobná tvorba sa vyznačuje originálnosťou a rôznorodosťou. Hudobní kritici tvrdia, že v jeho skladbách možno nájsť niečo z Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van Beethovena, Richarda Wagnera, Antona Brucknera, Antonína Dvořáka, ale aj českej a rakúskej ľudovej hudby. Gustav Mahler sa preslávil hlavne symfóniami a piesňovou tvorbou. Symfónie komponoval popri svojom hlavnom zamestnaní - dirigovaní vo svetových metropolách. Z tohto dôvodu sa v nich objavujú najrozmanitejšie štýly a smery. Najhrávanejším Mahlerovým dielom je II. symfónia c mol. Väčšina symfónií Gustava Mahlera myšlienkovo i hudobne súvisí s jeho najvýznamnejšími piesňovými cyklami Piesne putujúceho tovariša, Chlapcov zázračný roh, Piesne o mŕtvych deťoch, Pieseň o zemi. Na koncertoch sa podnes často hráva slávne Adagio, súčasť nedokončenej 10. symfónie Fis-dur. Ku Gustavovi Mahlerovi sa hlásil Arnold Schönberg a jeho škola a takisto českí mahlerovci Josef Bohuslav Foerster, Otakar Ostrčil, Otakar Jeremiáš a krátko aj Jaroslav Jeremiáš. Pozoruhodný vzťah k Mahlerovmu umeleckému dedičstvu má ruská a sovietska hudobná moderna.

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
16. január 2026 08:12