Brautigan

Richard Brautigan je jeden z najkultovejších prozaikov americkej prózy medzi beatnickým hnutím (ktoré prekonával) a postmodernou (ktorú predznamenával). Ja som ho objavil začiatkom osemdesiatych rokov a hneď som sa stal brautiganofilom. Richard Brautigan bol ako môj adoptovaný starší brat skrz literatúru. Jeho plachá existencia a s ňou kontrastujúca nekonvenčná obrazotvornosť si získali po celom svete davy obdivovateľov, ktorí vytvárajú akúsi Brautigan family. Keď sa mi naskytla príležitosť, pustil som sa do jeho prekladania. Preklad je dôkladné čítanie. Takto som si prečítal moju najmilovanejšiu brautiganovku V melónovom cukre, ktorá v týchto dňoch vychádza ako jedna z najkrajšie urobených kníh tohto roka. (Vydavateľ Artforum a ilustrátorka Daniela Olejníková.) Je to zvláštny príbeh: zdanlivo rozprávkový, ale deti by pred ním zdesene cúvli. Zdanlivo bezstarostný, ale pod ním znie temný spodný tón. Nie je to ani horor, ani sci-fi, ani fantasy, ani distópia – a predsa obsahuje prvky z každého týchto subžánrov. Je to pohľad do krajiny jaZMAR (v origináli iDEATH), ktorá pripomína farebnú scenériu beatlesovskej Žltej ponorky. Je to oslava slobody a voľnosti, ale aj smútok z neschopnosti narábať s ňou. Je to podobenstvo o deštrukcii (jej predstaviteľ sa volá doJED, v origináli inBOIL), ktorá prechádza do hromadnej samovraždy (sám Brautigan dobrovoľne odišiel zo života). Je to však najmä oslava tvorivosti a bezbrehej fantázie.