Žiadne veľké fikcie, ale skutočné a často drastické príbehy zaujali medzinárodnú porotu súťažného programu festivalu Berlinale, vedenú britským režisérom Mikom Leighom. Víťazný film César musí zomrieť natočili majstri talianskej kinematografie – bratia Tavianiovci a dostali zaň najvyššiu cenu festivalu – Zlatého medveďa. Obaja režiséri majú dnes už viac ako osemdesiat rokov a na svojom konte také diela, ako bol v roku 1977 film Padre Padrone.
César musí zomrieť je polodokumentárny film o tom, ako v rímskej väznici s najvyšším stupňom stráženia inscenujú väzni Shakespearovho Júlia Caesara. Film ukazuje, ako univerzálny Shakespearov jazyk umožňuje „hercom“ pochopiť ich role a ponoriť sa do sveta moci a násilia, s ktorým sa stretávali aj vo svojom reálnom živote. Film je extrémnym prípadom žánru medzi dokumentom a fikciou a má spoločné črty s dokumentárnym filmom Cela smrti v réžii Wernera Herzoga, ktorý uviedli na Berlinale v osobitnom programe. Portrétoval niekoľko väzňov bezprostredne pred výkonom trestu smrti. Všetci obhajovali cenu života.
Problémy sveta
Veľa zo siedmich strieborných medveďov dostali filmy, ktoré pripomínali dokumenty, boli nakrútené ručnou kamerou a rozprávali o regionálnych alebo globálnych „prúšvihoch“. Strieborného medveďa – veľkú cenu poroty, si z Berlína odviezol maďarský režisér Bence Fliegauf za film Je to len vietor. Fliegauf zažiaril na Berlinale už v roku 2004 s filmom Dealer. Tentoraz sa vydal na okraj mesta do cigánskeho geta za cigánskou matkou a jej dvoma deťmi. Je to v podstate pracovitá rodina. Matka upratuje v meste, dcéra chodí do školy, len chlapec sa fláka. Ich suseda nedávno zabili neznámi muži, matka s deťmi čaká na povolenie na vysťahovanie sa do Kanady za otcom. Alebo na smrť. Príde to druhé. Film bol inšpirovaný skutočnými prípadmi násilia proti Cigánom v Maďarsku v roku 2009.
Africký príbuzný tohto filmu je film Rebelka, ktorý dostal aj Strieborného medveďa za herecký výkon Rachel Mwanza. Film bol natočený v kanadsko-francúzskej koprodukcii v réžii Kanaďana Kima Nguyena. Ide o majstrovský portrét trinásťročnej dievčiny, ktorá utečie do džungle po tom, čo rebeli podpálili jej dedinu a zabili jej rodičov. Jedinou šancou, ako zostať naživo, je pridať sa k čate detských vojakov, ktorí bojujú s vládnymi silami a terorizujú dedinčanov. Pri jednej prestrelke dievča akoby zázrakom prežije, je vyhlásené za vojnovú čarodejnicu a získa ochranu veliteľa rebelov.
Nádej pre filmárov
Ďalšieho Strieborného medveďa získal švajčiarsko-francúzsky film Dieťa z výšky (uvádzaný aj pod názvom Sestra) v réžii Ursuly Meier. Dvanásťročný chlapec chodí lanovkou kradnúť lyže do krásnych zasnežených Álp. To, čo ukradne, potom predáva, pretože jeho mladučká matka sa nie je schopná uživiť ako prostitútka. Film je nakrútený podľa skutočných udalostí.
Cenu za najlepšiu réžiu dostal film Barbara, režiséra Christiana Petzolda, ktorý svedčí o tom, ako hlboko pod kožou filmárov je obdobie pred pádom Berlínskeho múru. Ide o príbeh lekárky v NDR v roku 1980. Doktorka sa chce vysťahovať za svojím snúbencom do západného Nemecka. Je preto z Berlína preradená do vidieckej nemocnice a tajná polícia Stasi ju sleduje na každom kroku.
Prehliadku „realistických“ medveďov uzatvára historický film Kráľovská aféra (dánsko-česko-nemecko-švédska koprodukcia) s dvoma cenami. Ide o mix dobového politického trileru a historického kostýmového filmu z dánskeho kráľovského dvora.
Vyzerá to tak, že čas veľkých fikcií je za nami. Svet je príliš komplikovaný a tiež zaujímavý na to, aby bolo treba vymýšľať imaginárne príbehy. Okolitý svet ich píše sám. Sú to často temné príbehy odsúdencov, utečencov, zabijakov a obchodníkov s ľuďmi. Ale lepšie to už nebude, kým sa svet náš každodenný nezbaví svojich dlho sa ťahajúcich kríz, kým sa nezmení k lepšiemu a nedá filmárom viac nádeje.
Radovan Holub,
spolupracovník MFF Bratislava