Televízne Vianoce bez Popolušky? Nemysliteľné

Die Welt sa preto pokúsil nájsť odpoveď na otázku, prečo si ani Nemci, podobne ako Slováci a Česi, nedokážu predstaviť Vianoce bez Popolušky. Česko-nemecký rozprávkový film režiséra Václava Vorlíčka patrí vyše 35 rokov k vianočnému programu rovnako ako adventný kalendár, sviečky, stromček a perníčky, píše denník. Pretože je to čas rituálov a čas rozprávok.





Svojou schémou prehľadne rozlišujúcou dobré a zlé postavy, primeraným množstvom zvierat a poriadnou dávkou prírody a zázrakov uspokojí nielen potreby detskej duše, ale i duše dospelých, prahnúce po rozjímavosti. V tento čas má všetko vyzerať "naozaj pekne", má nám byť "naozaj pohodovo "a máme "naozaj oddychovať" - skrátka všetko bude naozaj a správne. Ľudia sa môžu pozerať na televíziu s deťmi a pedagogicky na ne prehovárať ("na toto sa mamička pozerala, keď bola rovnako stará ako ty"), namiesto mlčanlivého sedenia pred obrazovkou ako po zvyšok roka.





A prečo sa každý rok na tento film pozeráme? Pretože táto Popoluška je princezná, ale je to cool princezná, a zodpovedá tak obrazu, ktorý radi prezentajú moderné, postfeministické ženy. Táto Popoluška nepotrebuje ani princa, ani koč z tekvice. Má svojho bieleho koňa a vie na ňom jazdiť ako diabol. Namiesto toho, aby si plietla vrkôčiky, si ide radšej zastrieľať a keď jej na konci môže princ obuť stratenú črievičku na tú správnu nohu, rozhodne sa mu ukázať, že sa najprv musí spýtať: "Moje Popoluška! Ak ma chceš?" Čo sa chcenia týka, samozrejme, že sa chce stať princeznou, tak ďaleko jej láska k zástere a slávnemu chlpatému kožúšku, ktorý si cez seba prehadzuje a ktorý vyzerá ako koberček, predsa len nesiaha.

Rovnako tak čarovné oriešky neplnia priania o vlastnom zámku a zaujímavej práci, ale po plesových a svadobných šatách. Existuje tak priame spojenie od Popolušky s orieškami až po Carrie v lodičkách od Manola Blahnika: život v štýle Sexu v meste je síce dlho krásny, cieľom všetkých prianí je ale nakoniec rovnako rozprávková svadba s Pánom Božským.





Cieľom všetkých mladistvých prianí však bývala skôr predstaviteľka Popolušky, Libuše Šafránková. Táto Helena Bonham Carter 70. rokov s hnedými vlnitými vlasy a veľkými očami na dokonalej tvári, ktorá by mohla ležať pod vianočným stromčekom ako vysnívaná bábika, dokázala aj svojou zmesou pôvabu a žoviálnosti okúzliť mladíkov tak, ako by sa to blonďatej princeznej nikdy nepodarilo.

A spomienky ako od spisovateľa Stefana Beuseho počuje človek od mužov často: "Po Troch orieškoch pre Popolušku som presne vedel, ako musí vyzerať dievča, ktoré by som si chcel vziať."  Pozerať sa na rozprávku v pokročilejšom veku je neskôr tak trochu ako ísť na Vianoce k rodičom a znovu spať v starej detskej izbe. Tá však už bola medzitým prestavaná na miestnosť pre hostí a človek sa tam cíti trochu cudzo. Pár vecí tu však ešte zostáva, možno medvedík, niekoľko športových medailí z mladosti a na stenách napríklad pár starých plagátov. Je to trochu trápne, ale dôverne známe. A keď potom Vianoce skončia, bolo to zase pekné a človek si nevie vôbec predstaviť, že by budúci rok Vianoce a Popoluška neprišli znovu.