Láska, sex a násilie. To bolo Cannes

Poctu byť vybraný do najprestížnejšej festivalovej súťaže v Cannes dostalo 22 filmov. Vždy sa vedú spory o celkovú úroveň, či sa skutočne ukázali mimoriadne diela, či si všetky snímky túto poctu zaslúžili, a 65. vydanie jedného z najprestížnejších festivalov sveta neostalo výnimkou. Včera večer deväťčlenná porota pod vedením talianskeho filmára Nanniho Morettiho rozhodla, kto si najviac zaslúžil Zlatú palmu - Michael Haneke a film Láska.

Boli aj sklamania
Ak by sa rozdávala akási festivalová podoba nepopulárnej „zlatej maliny“, nominácia by sa určite nevyhla egyptskej didaktickej a popisnej snímke Po boji, pre ktorú sa metóda socialistického realizmu zrejme stala nedostižnou umeleckou metódou. Na premietanie naivného príbehu bývalého účastníka revolučnej arabskej jari 2009 sa zabudlo skôr než sa festival stihol rozbehnúť. Iným príkladom nezaslúženého výberu do prominentnej spoločnosti sa stala kórejská erotická dráma Chuť peňazí, ktorej čítankovo umelý kvázi komplikovaný rozvratný vzťah vo vnútri milionárskej rodiny dopozerali len buď totálne unavení alebo rezignovaní novinári.

A prekvapujúcim tretím do partie veľkých sklamaní sa zaradil aj niekdajší laureát Zlatej palmy iránsky klasik Abbas Kiarostami, ktorý svoje filmy už dlhšie nakrúca v zahraničí. Jeho nedopovedaná eroticky podfarbená štúdia o nerovnom vzťahu starého profesora a študentskej prostitútky Ako niekto v láske vyvolala rozpaky aj u režisérových najväčších priaznivcov.



Abbas Kiarostami. Snímky Reuters


Bohatá americká účasť
V posledných rokoch sa lamentovalo nad chudobnou účasťou zámorských filmov na pobreží Croisette, neochotou veľkých štúdií riskovať prípadný zlý výsledok vybraných filmov známych režisérov a veľkých hviezd pred domácim uvedením v druhej polovici roka v súvislosti s odhadovanými oscarovými ambíciami. Z tohto uhla pohľadu možno hodnotiť tohtoročný výber pozitívne, veď do súťaže sa dostali až štyri americké filmy, a ešte k tomu Cosmopolis režiséra Davida Cronenberga a adaptácia knihy Jacka Kerouaca Na ceste od Waltera Sallesa, nakrútenom v angličtine s hollywoodskymi protagonistami. Z letmého výpočtu je jasné, že porota to nemohla ignorovať a minimálne jeden titul musela prinajmenšom oceniť.

Pozornosť na seba sústredil Lee Daniels s erotickou drámou s násilníckym pozadím The Paperboy, tiež novozélanský tvorca Andrew Dominik so subtílnou štúdiou ekonomickej krízy na pôdoryse mafiánskych konfliktov Zabíjaj ich jemne, ale aj Jeff Nichols s utečeneckou melodrámou Mud, ktorá sa premietala ako posledný súťažný film vôbec.


Binoche, Pattinsson a režisér Cronenberg. Snímky: Reuters


Čierne kone
Dva filmy festivalu možno považovať za objavný prienik v kolekcii vybraných diel, napriek tomu veľké šance na najvyššie pocty sa im príliš nedávali. Predovšetkým existenciálna snímka o totálnom odľudštení modernej civilizácie Posvätné autá, ktorým sa opäť po dlhšej umeleckej pauze pripomenul „enfant terrible“ francúzskej kinematografie Leos Carax. A ohromný film predstavil aj bieloruský rodák Sergej Loznica v sugestívnej snímke V hmle, o večnom hľadaní otázok a odpovedí na tému zrada a odpustenie, vina a spravodlivosť, utrpenie a morálka v nemeckom okupovanom priestore v roku 1942.



Režisér Carax s Kylie Minogue. Snímka: Reuters


A nakoniec favoriti
Ak by včera náhodou nezískal Zlatú palmu režisér Michael Haneke, Cristian Mungiu alebo Thomas Vinterberg, bolo by to možné označiť za veľké prekvapenie, ale v kontexte (ne)poznania zákulisných hier obrovského vplyvného konglomerátu zvaného Cannes je to asi tak všetko, čo sa dá k tomu uviesť. Predovšetkým Hanekeho Láska dostala hneď po svojom prvom premietaní označenie „majstrovské dielo“ a ním by ostala, aj keby žiadnu cenu nezískala (ale to určite Moretti a spol. neprehliadli). Rovnako geniálny výkon Jeana-Louisa Trintignanta v tomto filme by nemal ostať nepovšimnutý. Rumunskému filmu Za kopcami i dánskemu Honu by najvyššie ocenenie tiež svedčalo, pretože sú to veľmi dôležité, odvážne a silne humanistické diela.


Režisér Mungiu s herečkami z filmu. Snímky: Reuters


Peter Nágel,
riaditeľ festivalu Art Film Fest