Otec kubizmu Picasso, ktorý za života lámal srdcia žien a po smrti trhá rekordy dražobných rebríčkov, vytvoril rozsiahle dielo, čítajúce niekoľko desiatok tisíc kusov malieb, grafík, plastík i keramiky.
Revolúciu v umení spôsobil Picasso svojim obrazom z roku 1907 Avignonské slečny, na ktorom zobrazil päť nahých prostitútok z ulice Avinyó v Barcelone a ktorý sa vymyká všetkým do tej doby platným pravidlám. Mnohí teoretici vtedy
pochybovali o Picassovom duševnom zdraví a ani priatelia – maliari mu spočiatku nerozumeli. Tento obraz však znamenal vznik nového smeru, pre ktorý v roku 1908 kritik Louis Vauxcelles vymyslel názov kubizmus - podľa kociek (Les cubes), z ktorých sa mu obrazy zdali byť zložené.
Asi najslávnejším Picassovým dielom je ale Guernica – čiernobiele plátno z roku 1937, vykresľujúci v apokalyptických symboloch a kontrastoch svetla a tieňov hrôzy vojny. Dielo je Picassovou reakciou na zničenie baskickej historickej
obce bombardovaním za španielskej občianskej vojny. Keď sa vraj Picassa istý nacistický dôstojník v súvislosti s týmto obrazom pýtal: „To ste urobil vy?“, maliar odpovedal: „Nie, vy!“
Španielska občianska vojna a následná diktatúra generála Francisca Franka boli tiež príčinou, prečo sa Picasso usadil vo Francúzsku a do svojej rodnej krajiny sa už nikdy nevrátil. A zatiaľ čo jeho plátno Guernica bolo späť do Španielska
prevezené v roku 1981, po páde Frankova režimu, Picasso sa už do vlasti nepozrel – zomrel 8. apríla 1973 (dva roky pred Frankom).
Pacifista, antifašista a od roku 1944 člen komunistickej strany Picasso stvárnil vo svojom diele napríklad aj vstup Hitlerovej armády do Československa v roku 1939 – obrazy Mačka chytajúca vtáka a Mačka požierajúca vtáka.
Symbolom mieru sa po vojne stala Picassova holubica, ktorú namaľoval mimo iného aj na plagát pre mierový kongres v Paríži v roku 1949.
Pablo Ruiz Picasso sa narodil 25. októbra 1881 v juhošpanielskej Maláge, v jeho dlhom krstnom mene figuruje aj český svätý Ján Nepomucký (Juan Nepomuceno). Talent zdedil asi po otcovi – baskickom maliarovi a učiteľovi kreslenia
José Ruiz Blaskovi. V roku 1895 sa rodina presťahovala do Barcelony, kde bol Pablo prijatý do výtvarnej akadémie a kde päť rokov nato v slávnej pivnici U štyroch mačiek usporiadal svoju prvú výstavu.
Výrazný vplyv mala vtedy na Picassa samovražda jeho priateľa, katalánskeho maliara Carlosa Casagemasa v roku 1901, po ktorej Picasso maľoval melancholické obrazy so sociálnou tematikou (modré obdobie). V roku 1904 sa usadil v parížskej štvrti Montmartre a smútok a modrý odtieň vystriedali cirkusové scény a pastelové farby – obdobie ružové, z ktorého pochádza tiež plátno Chlapec s fajkou (1905), ktoré sa pred siedmimi rokmi stalo najdrahšie predaným obrazom v aukcii v dejinách. Vlani na jar ho prekonal ďalší Picassov obraz Nahá v sochárskom ateliéri (1932), predaný za 106,5 milióna dolárov, ktorý rekord stále drží.
Samostatnou kapitolou Picassovho života boli ženy, ktoré mu boli inšpiráciou, ale niektoré za cenu vlastného duševného zdravia. Popri milenkách mal aj dve manželky – ruskú baletku Oľgu Chochlovovú, s ktorou splodil syna Paula (1921-1975), a Jacqueline Roque. Dcéru Mayu (1935) mu porodila Marie-Terese Walter a syna Clauda (1947) a dcéru Palomu (1949), módnu návrhárku, mal s francúzskou maliarkou Françoise Gilotovou, podľa ktorej knihy vznikol film Prežila som Picassa (1996). Zrod slávnej Guerniky zaznamenala Picassova milenka, fotografka Dora Maar.