Michal Kaščák pre HN: Havel chcel prísť na náš festival

Včera ste otvorili už 16. ročník festivalu, aké boli tieto posledné dni pred začiatkom?
Istý čas si vždy želáme, aby to prišlo čo najneskôr, lebo ešte chceme dolaďovať veci a potom zase chceme, aby bol už festival tu, chceme začať stavať, realizovať ho, chceme, aby prichádzali dodávatelia, umelci a, samozrejme, návštevníci, je to stav plný očakávania. A, samozrejme, je to spojené s napätím, a tak to bolo aj teraz.

Nemáte rád výraz headliner, ale kto z tohtoročného programu vás naozaj potešil?
Pri plánovaní som mal veľmi veľkú radosť práve vtedy, keď sa nám potvrdil Lou Reed, ktorý vystúpil včera večer aj s Plastic People of the Universe. To bola koncepcia, ktorú sme si vymysleli hneď ako zomrel Václav Havel. Mali sme pocit, že keďže sme ho považovali za svojho, je to správne. Dokonca sme ho pozývali aj na tento ročník a pár dní predtým ako zomrel, aj povedal, že by rád prišiel. To, že sa to včera podarilo, je malý zázrak, pretože sme sa o to pokúšali roky.

Poznal festival aj predtým?
No určite poznal Československo a Prahu. Keď sme sa však snažili o jeho koncert, spomenul som, že ho chceme venovať práve Václavovi Havlovi, to asi zavážilo. A komunikovali sme prevažne s jeho agentom.

Tento ročník je zvlášť pestrý aj čo sa týka hudobných žánrov.
Áno, som rád, že máme aj také kapely ako Elbow, Kasabian, Orbital, Public enemy, sú to známe mená. Ale ja som vždy rád aj keď sa nám podaria potvrdiť kapely a interpreti z mladej scény ako sú teraz Anna Calvi či Warpaint. Striedajú sa nám tu rôzne žánre, napríklad Portico Quartet so súčasným elektronickým džezom cez gitarovky a heavy metal ako je Čad cez klasiku Lúčnice s orchestrom Slovenského rozhlasu.

Kde ste tento rok hľadali mladé talenty?
Existuje časť agentov, ktorí poznajú náš festival natoľko dobre, že nám už dávajú tipy, ktoré naozaj fungujú. Keď nám nejaký z nich napíše, že táto kapela sa mi bude páčiť, väčšinou to tak aj je. No chodili sme po aj iných festivaloch v Hamburgu, Groningene, Bristole či v americkom Austine, tam sa oplatí byť, pretože sa tam predstavujú kapely, ktoré sú skutočne zaujímavé. No dostávame tipy aj od kamarátov a iných hudobníkov. Nie sme hudobní encyklopedisti. (Smiech).

A odporučil vám niekto z hudobníkov niekoho zaujímavého?
To si asi nespomeniem, ale stáva sa to. (Smiech)




Už pravidelne sa objavujete v rebríčkoch najlepších festivalov, teraz vás CNN zaradila medzi 50 festivalov sveta, pomáha vám to?
Keď sa náš festival spomenie na Cenách európskych festivalov alebo teraz v spomínanej CNN, je skutočne cítiť, že sme v povedomí, je to oveľa ľahšia robota. Hlavné povedomie o festivale však získame cez konkrétne koncerty jednotlivých kapiel, ktoré majú svojich agentov. Tí sa medzi sebou informujú a niekedy som až prekvapený ako detailne, a to je pre nás najdôležitejšia informácia, keďže festivalov je veľa.

A čo ohlasy v zahraničných médiách?
Je to podobné, ale zástupcov zahraničných médií je každoročne čoraz viac.

Tento rok ste napríklad len novinky a vychytávky prezentovali na tlačovej konferencii skoro hodinu, stále máte čo vymýšľať?
Áno, lebo ma to veľmi baví. Teším sa aj na zajtrajší sprievod Hmyz Beatles a Slávnosť, kde pôjdu ľudia v rovnomenných kostýmoch cez areál až k pódiu, kde bude Liverpoolske oratórium. Bol to môj nápad, ale videli sme ho na festivale Bestival v Anglicku, kde je vždy každý rok jedna zavedená téma. Zvažovali sme to tiež, ale zdalo sa nám to už príliš. Celý rok sa však snažím pozerať okolo, keď som napríklad videl, ako vie Dobrý trh oživiť jednu z ulíc v Bratislave, budeme ho mať aj u nás.

Sú veci, ktoré by ste na festivale však určite nechceli?
Takých vecí je veľa a určite jedno z nich je aj Miss mokré tričko a tomu podobné tipy divnej zábavy. Napriek tomu, že naším partnerom je pivná značka, nechceme byť pivným festivalom, má to byť kultúrna udalosť. A ja osobne už dlho túžim mať na festivale malé kvetinárstvo.

Máte chuť dať na festivale niekomu ružu?
No jasné. Je to krásne, na festivale vzniká veľa pekných emócií.

Vy sám máte jednu za sebou, predvčerom ste oslávili štyridsiatku, pociťujete nejaké zmeny?
Cítim sa rovnako ako kedysi, a to je práve divné. Bavili sme sa o tom s mojím starším bratom, že akoby sa nič nemenilo v tom našom základnom pocite, cítim sa tak akurát.

A dokedy chcete ťahať Pohodu?
Keď vidím niektorých mojich kolegov zo zahraničia, ktorí začali v 70. rokoch, tak si hovorím, že sa to dá vydržať dlho. Teším sa na to.