Recenzia: Rytmus. Jediný, čo hreší

„Nesnažím sa prekročiť svoj tieň, ale nájsť svoju cestu, ako sám seba spoznať,“ píše sa v bulletine nového albumu rapera Rytmusa, ktorý vyšiel v piatok. Je to asi aj najsprávnejšie pomenovanie celkového dojmu z albumu – akoby sa týmto výberom Rytmus spoznával.

V minulosti býval tým, ktorý prekvapoval. Témy, ktorým sa venoval, zaspievaním rádiových hitov, porotcovaním v speváckych šou, verejným zaľúbením sa či ako módny trendsetter. Bol zárukou odvahy a jasného vlastného názoru. Teraz však prišiel s albumom, ktorý už v podtitule akoby alibizuje označením „spolupráce, remixy a nevydané vecí“ a veru tých pár „nových“ piesní si mohol radšej nechať na ďalší plnohodnotný album. A možno by bol opäť Král, teraz je len Jediný, čo hreší.

Stráca sa rešpekt alebo čo?
Novinka nadväzuje na starší album Si Zabil, ktorý bol tiež zbierkou najrôznejších singlov, rarít a „hosťovačiek“. Okrem toho, že novinka je chaotickou kolekciou toho, čo pozbieral za posledné mesiace, je plne verný svojmu názvu. Frekvencia nadávok na jednu albumovú minútu je od začiatku prehnaná a najmä samoúčelná. Už pri minulom albume sa schovával za nadávky a vulgárnosti, v tomto prípade je to asi to jediné, čo v hlave zostane po vypočutí albumu. Túto recenziu nepíše odporca tohto štýlu, práve naopak. Vlastný názor, podčiarknutý aj účelovými nadávkami, sú namieste a v poriadku. V tomto prípade je však jasná absencia názoru a argumentov vo väčšine piesní na albume. Aj pri spoluprácach sa akoby len stretli chlapci, ktorí sa vykričali, ale inak nič. Piesne ako Stoprocent2 či Bomby sú na albume z nepochopiteľného dôvodu.

Keď vie ako drsný raper vydať zo seba napríklad také video akým je to s názvom Live your life, ktoré urobil na podporu športovania mladých ľudí, prečo svoj získaný rešpekt neukazuje týmto smerom, ale drží sa toho, čím sa musel „prebíjať“ na scénu na začiatku kariéry?






Strach na scéne
Už pri minuloročnom albume Fenomén sme sa snažili nájsť niekoho zo slovenských hudobníkov, kto by album zrecenzoval. Nikto sa do toho nepustil. Pretože u nás to tak nejak funguje. Ak by bol album pochválený, bol by to strach a lezenie niekam, ak by sa kritizovalo, bola by tam šanca, že by sa autor objavil v texte napríklad aktuálnej piesne Je**. Ak však tak sám bojuje za vyjadrovanie vlastného názoru, mal by názor na jeho diela tiež prijať.
Jediným svetlým momentom, ktorý skvele reprezentuje jeho štýl, sú skladby Už bolo toho moc a Pravdivý príbeh, pri iných nových piesňach je to len akási hra na to, že je stále nad vecou. Po toľkých rokoch na scéne je opätovné vymykanie sa svojmu štýlu už zvláštne.

Trocha romantiky
To, že sa na albume objavuje vyznanie lásky aktuálnej partnerke, speváčke Dare Rollins, nie je prekvapivé. A i keď sa opäť v piesni 8. október pokúsil o spev, je to pieseň, ktorá si získa fanúšikov predchádzajúceho veľkého hitu Príbeh, ktorý naspieval s Tinou. A keďže na albume remixoval svoje hity, je jasné, že neobišiel ani tento. Priestor však dostala mladá speváčka Laris Diam. To, že má krásny hlas jej nemožno uprieť, ale veľmi tam chýba ten Tinin. Nie je to proste ono.

A tieto "romantické" skladby spolu s ďalšou s názvom Mama, však robia z albumu celok nie práve uveriteľný. V jednej časti nadáva, a nevyhýba sa ani známym ľuďom, potom vyznáva lásku, následne opäť nadáva a sám seba označuje za toho naj, a potom sa spovedá z prehreškov voči svojej mame. Zmes, z ktorej nekričí názor, ale chaos. Len aby sa niečo opäť vydalo pred Vianocami a zarobilo.

Hodnotenie HN: 1.5 z 5 hviezdičiek
Interpret: Rytmus
Názov: Jediný, čo hreší