V Mexiku ho volali Maestro, od tamojšieho prezidenta dostal titul profesor. Hoci sa narodil na Slovensku, väčšinu života pôsobil a vystavoval v zahraničí. Svoju túžbu vrátiť sa domov dával do obrazov, ktoré mali úspech na celom svete. Otec slovenskej modernej grafiky, Koloman Sokol, však ukrýval vo svojom ateliéri aj diela, ktoré doteraz nikto nevidel. Tie sú súčasťou novej monografiie Koloman Sokol – 100 nepublikovaných diel – ktorá práve vychádza. Knihu, ktorej autormi sú riaditeľ Galérie mesta Bratislavy Ivan Jančár a Lee Karpiscak z arizonského Univerzitného múzea v Tucsone, pokrstili v Sokolovom rodisku v Liptovskom Mikuláši, v Bratislave a aj na vernisáži výstavy Život umelca v exile v Ženeve.
Nový pohľad
„V jeho ateliéri bolo množstvo nádherných aktov, ktoré nikdy nikomu nechcel ukazovať, lebo ich považoval za mimoriadne intímne. Boli tam aj zaujímavé diela zo 40. a 50. rokov a tiež mimoriadne nádherný obraz Mexická rodina, o ktorom sa dlho myslelo, že je stratený,“ povedal pre HN Jančár, ktorý bol aj jeho priateľom. So Sokolom sa spoznal v roku 1996 v americkom Tucsone a odvtedy ho pravidelne navštevoval. Slovenský výtvarník tam žil až do svojej smrti v roku 2003.
Pred dvomi rokmi, keď zomrela aj jeho manželka Lýdie, ho pozval Sokolov syn Juraj, aby mu pomohol urobiť súpis otcových diel. Netušil, aké poklady ho čakajú ukryté v bohémskom ateliéri medzi novinami a časopismi. „Dôkladne som si pozrel všetky diela. I keď som si myslel, že pomerne dôkladne poznám Sokolovu tvorbu, s úžasom som zistil, že sú tam mnohé, ktoré som nikdy nevidel a nikdy neboli vystavované ani publikované,“ doplnil Jančár, ktorý vtedy Sokolovmu synovi navrhol, aby urobili publikáciu. „Bola by škoda, keby tieto veci ostali nepoznané. Neboli to okrajové diela, ale diela zásadného charakteru, ktoré v mnohom menia pohľad na výtvarníka, v ktorých sa prejavuje, aký bol úžasný a svojský umelec,“ dodáva Jančár.
Vzťah k domovine
Sokol, ktorého štúdiá zaviedli do Prahy aj Paríža a práca do Mexika i Ameriky, však na svoje korene a Slovensko ani po emigrácii nezabudol. Jeho diela, ktoré nesú už od mladosti špecifický rukopis, venoval nielen otázke existencie človeka, ale i sociálnym problémom. Hoci sa podľa Jančára kriticky vyjadroval o pomeroch, ktoré tu boli, prekážala mu určitá slovenská malosť, no napriek tomu stále túžil vrátiť sa domov. „Keď sme sedeli raz spolu, tesne pred mojim odchodom mi povedal: „A nezoberiete ma so sebou?" Bolo to dojímavé, no v čase, keď už mal zhruba 96 rokov, aj veľmi nereálne,“ spomína Jančár.
Význam a prínos Kolomana Sokola však nespočíva len v množstve diel, výstav a publikácii, ale aj v tom, že ovplyvnil niekoľko ďalších generácií . „Je to silný odkaz, od jeho raných, expresívnych, sociálne ladených diel až po jeho záverečnú tvorbu, z ktorého môžu teraz čerpať mnohí umelci. Bol jeden z tých výnimočných umelcov, ktorý presiahol svoje teritórium odvahou a spôsobom výtvarného prejavu,“ uzatvára Jančár.
Niektoré zo známych diel Kolomana Sokola
Grafiky
Za chlebom, drevoryt (1928)
Po výplate; Baníci; Na kraji mesta; Pri trati; Pred továrňou (lepty) (1931)
Traja králi, drevoryt (1933)
Pltník, drevoryt (1934)
Rapto, lept (1939)
Koncentračný tábor, hrudka (1945)
Kresby
Matka s dieťaťom, šelak, uhoľ (1940)
Žena, kresba čiernou kriedou (1944)
Bitka žien, kresba čiernou kriedou (1945)
Maľba
Býci, tempera (1946)
Hudobníci, olej a gvaš (1965)
Ilustrácie
Uzlík tepla, Margita Figuli
Zdroj: osobnosti.sk