V snímke Zuzany Liovej hráte otca Imricha, čo vás zaujalo na filme?
Sám mám tri deti, takže som mal pocit, že je to téma, ktorú každý pozná. Páčilo sa mi to. Príbeh je autentický. Mal som trošku problém, pretože som nechcel, aby moja postava bola blbcom, človekom, ktorý už úplne stratil kontakt s okolím. Snažil som sa, aby bolo vidieť, že nejaké vzťahy tam ešte zostali.
Čerpali ste z vlastných skúseností?
No, často sa človek pristihne, že chce, aby sa deti podobali jemu, deti to právom nemajú rady. Urobil som to však rafinovane a zbabelejšie ako ten Imrich, pretože on to povie na rovinu.
Film ide do slovenských kín až dnes, ale má za sebou veľmi úspešné uvedenie na mnohých festivaloch, verili ste mu?
Veril, ale nečakal som, že bude napríklad na festivale v Berlíne. Je to asi o tom, že ľudia majú radi veci, ktoré poznajú a keď sú urobené vierohodne. Funguje to aj medzinárodne.
Dlhé roky ste hrali a pracovali len v divadle, do filmu ste sa dostali len pred šiestimi rokmi, prečo?
To je obrovská náhoda, v divadle som hral Příběhy obyčejného šílenství Petra Zelenku a potom prišlo k tomu, že tá hra bola sfilmovaná a on si zobral celé herecké obsadenie, vrátane mňa. Beriem to tak ako to je. Je to pre mňa stále nové, baví ma to.
Lákal vás film Dom aj preto, že je to váš prvý slovenský film?
Nerozlišujem to, vždy ide o tému, režiséra a spoluprácu.
Ste obklopený mladými ľuďmi či už v divadle alebo na DAMU, kde učíte, inšpiruje vás to?
Je pre mňa veľmi zaujímavé, ako tí ľudia premýšľajú, niekedy si však sám poviem, že toto by som urobil inak. Ich spoločnosť vyhľadávam, teraz som dokonca hral v predstavení Idiot spolu so študentmi, a i keď som sa dosť hanbil, bolo to veľmi zaujímavé.
Aktuálne sa začína v Česku premietať aj váš nový film Alois Nebel robený zvláštnou technikou, ktorý Česi nominovali aj na Oscara, aké je to sa na seba pozerať ako na animovaného?
Je to zvláštne, ale je tam vidieť aj hranie bez animácie. Tá rotoskopia je ako ručná práca, beriem to ako keď obkresľujete postavy cez priesvitný papier, veľmi sa mi to páčilo. Na festivale v Benátkach sa to premietalo o polnoci a napriek tomu prišlo veľa ľudí, ktorí nám tlieskali, bolo to úžasné. Uvidíme, ako to prijmú ľudia v našich kinách. (luc)