Už onedlho Galéria mesta Bratislavy predstaví 110 vybraných diel svetoznámeho českého maliara, grafika, významného predstaviteľa secesie a majstra dekoratívneho slohu a plagátového umenia, Alfonsa Muchu. Ide o prezentáciu autorových diel z amerického, českého a moravského obdobia -- malieb, knižných ilustrácií a kresieb, vitráží, originálov plagátov, ale i prvých československých bankoviek a známok, ako aj autorových fotografií. Výstava je druhou, avšak zaujímavejšou časťou projektu Paríž 1900, uskutočnenou pred dvoma rokmi Galériou mesta Bratislavy, ktorej návštevnosť presiahla 20-tisíc návštevníkov. Unikátom tohtoročnej výstavy (do galérie sa podarilo priniesť i diela, ktoré Českú republiku dosiaľ neopustili) je prezentácia Muchovho monumentálneho diela -- maľby z cyklu Slovanská epopeja, ktorá zobrazuje sobáš Přemysla Otakara II., kráľa železného a zlatého, na pláni pri sútoku Moravy a Dunaja neďaleko Bratislavy v roku 1261. Cyklus Slovanská epopeja je stelesnením Muchovho sna, jeho osobnej oslavy a vďaky slovanstvu a slovanskej vzájomnosti. Na výstave nájdeme aj dielo Blahoslavení chudobní duchom z jeho ďalšej série, cyklus akvarelov so silnou sociálnou tematikou, plagát Bio Adria, plagát princeznej Hyacinty či emblém poisťovacej banky Slávie a mnohé iné.
Alfons Mucha (1860 -- 1939), rodák z Ivančíc, získal prvé maliarske skúsenosti v dielni Burghardta -- Kautského vo Viedni, kde pracoval ako dekoračný maliar a navštevoval kurzy kreslenia na tamojšej akadémii. Ako portrétista pôsobil v Mikulove a pracoval aj v službách grófa Khuena pri dekoračných prácach na zámku v Hrušovanoch. (V tomto ranom období vytvoril i dvojkrídlový paraván Zefyr a nymfa, ktorý je taktiež súčasťou výstavy.) Študoval na akadémii v Mníchove a v roku 1888 odišiel do Paríža, kde navštevoval Akadémiu Julian a Colarossi, na ktorej neskôr i sám vyučoval. V Paríži tiež prijal objednávku na divadelný plagát -- predstavenie Gismondy so slávnou francúzskou herečkou Théatre de la Renaissance, Sarah Bernhardtovou, osudovou ženou jeho parížskych plagátových kompozícií, ktorá s Muchom uzavrela zmluvu na šesťročnú spoluprácu. V tomto období práce pre Bernhardtovú -- plagáty, dekorácie, kostýmy, šperky aj účes -- sa stal Mucha slávnym a vyhľadávaným autorom plagátov. Vytvoril rad dekoratívnych panó, začal modelovať so sochárom Augustom Seyssom, v roku 1901 zasa sprevádzal svojho priateľa Augusta Rodina na jeho prvej súbornej výstave v Prahe.
Americké obdobie jeho tvorby sa začína v roku 1904, keď odišiel do Spojených štátov, kde pôsobil na akadémiách v New Yorku (pri krátkom návrate do vlasti sa oženil s Mariou Chytilovou -- v tomto období vznikol aj cyklus Blahoslavení), vo Filadelfii a v Chicagu, kde okrem iného vytvoril aj portrét dcéry milionára Cranea, Josephine Crane Bradleyovej, ktorú použil ako personifikáciu Slávie. A práve toto stretnutie s diplomatom Charlesom R. Cranom mu umožnilo (Muchovi sa podarilo získať Crana ako mecenáša) realizovať jeho životné dielo -- monumentálny cyklus Slovanskej epopeje, ktorej prvú časť predstavil začiatkom roku 1921 v New Yorku. Prvého septembra 1928 odovzdal cyklus dvadsiatich monumentálnych plátien Slovanskej epopeje ako dar mestu Praha. No Mucha siahol aj po fotografickom aparáte a taktiež načrel do oblasti divadelnej réžie (spolu so Sarah Bernhardtovou sa režijne podieľal na jej divadelných hrách).
Vernisáž diel Alfonsa Muchu sa uskutoční štrnásteho novembra v Pálffyho paláci v Bratislave a potrvá až do jedenásteho januára nasledujúceho roka. Kurátorom výstavy je Ivan Jančár a jej manažérom Jan Kukal.
StoryEditor