Celý svet ju pozná ako členku kapely Texas, päť rokov však úspešne funguje sólovo. Aktuálne však kapela opäť chystá nový album, od nahrávania si odbehla k nám na Ples v opere. Škótska speváčka Sharleen Spiteri.
Ste u nás prvýkrát. Čo vás presvedčilo prijať ponuku otvoriť náš Ples v opere?
Už som vystupovala na viacerých, najmä charitatívnych plesoch. No chcela som predovšetkým vidieť Slovensko, nikdy som tu nebola. Zaujímajú ma miesta, ktoré som ešte nenavštívila, fascinuje ma iný životný štýl, iní ľudia, iná kultúra. A podľa toho, čo som za ten krátky čas zažila, to vyzerá tak, že Slováci našu hudbu poznajú. A sama seba sa preto pýtam, prečo sme tu vlastne ešte neboli? Dúfam, že niektorí z tých, čo nás videli na plese, si povedia: to je naozaj dobrá skupina, nemohli by sme ju pozvať na nejaký festival?
Čiže ak by prišla ponuka vystúpiť na festivale u nás, súhlasili by ste?
Dúfam, že taká ponuka príde. Určite by som rada prišla na Slovensko a opäť tu hrala, bol by to nový zážitok a skúsenosť.
S kapelou Texas aktuálne dokončujete po ôsmich rokoch nový album. Čo bolo dôvodom takej dlhej pauzy?
Život. Hlavným dôvodom bolo asi to, že sme predtým spolu nahrali množstvo skladieb a albumov, boli sme veľmi úspešná kapela. A niekedy jednoducho príde chvíľa, že sa cítite unavení, všetky tie koncerty, nahrávania, celý ten kolotoč. Keď sa to stane, musíte mať toľko sily a sebadôvery, aby ste si povedali, že to treba stopnúť. Nikdy sme si nehovorili, že je to definitívny koniec, bol čas oddýchnuť si od toho celého. Aby si každý z nás mohol realizovať vlastné predstavy, nájsť novú inšpiráciu, dostať opäť doslova hlad po tom stretnúť sa a urobiť niečo nové.
Takže prestávka vám prospela.
Jednoznačne. Úspech vám dáva nesmiernu slobodu, pretože predávate veľa albumov, žijete pekný život, nemusíte sa stresovať, či budete mať čo robiť. Ste slobodní, robíte veci vtedy, keď cítite, že dozrel ich čas, a nie kvôli tomu, že to od vás niekto očakáva. Úprimne, nemyslela som si, že to bude trvať tak dlho, ale gitarista Ally McErlaine dostal pred troma rokmi mozgovú porážku, a to je vždy veľká záťaž. Vlani v lete sme spolu absolvovali nejaké festivaly, tak sme sa pomaličky opäť „zliezli“ dohromady. Začali sme robiť na novom albume s tým, že sme si nedávali žiadne pevné termíny.
Nový album by sa mal volať The Conversation. Prečo?
Odráža to samotnú náplň albumu, je v podstate celý o rozhovoroch, ktoré som mala za tie roky s priateľmi, láskami, so mnou samotnou a tak podobne. Vyjde už v máji.
Ešte pred plesom ste hovorili, že vekom pristupujete k tvorbe trochu inak. V čom teda bude album odlišný?
Nie je to o tom, že by som zmenila svoj štýl. Keď som v roku 2008 vydala prvý sólový album Melody, bolo to prvýkrát, keď som písala v prvej osobe. Keď som si mohla dovoliť písať akoby o sebe a svojich pocitoch. Lebo keď ste v skupine medzi samými chlapmi, tak niekedy nemôžete byť natoľko emocionálna, ženská, ako by ste chceli (smiech). V tom albume sa navyše odrážal nepokoj, ktorý sa prenášal z môjho osobného života.
Máte na mysli rozchod s otcom vašej dcéry?
Presne. Veľa sa vtedy o tom hovorilo a písalo, bolo to pre mňa zložité obdobie, lebo nie som vôbec „verejný“ typ človeka. Nerada vystavujem na obdiv súkromný život, všetok ten záujem médií a celé to šialenstvo okolo mňa, bolo to najhoršie, čo som kedy zažila. Na druhej strane, nechcela som nahrať album ako nejakú moju vnútornú spoveď, nemám rada takéto klišé. Pôvodne som ho v podstate začala písať ako album pre Texas, nakoniec to dopadlo inak. Ale tak s vekom pribúdajú skúsenosti, na druhej strane rastie aj miera úprimnosti. V mladosti vás môžu považujú za rebela, stále sa staráte o to, ako vás budú ľudia posudzovať. Teraz je mi to úplne ukradnuté, čiže môžem písať piesne presne tak, ako ich vnímam a cítim.
Máte taliansko-francúzsko-írsko-nemecko-maltský pôvod. Cítite na sebe alebo svojej tvorbe aj tieto vplyvy?
Nemyslím si, že by som si to nejako vedome pripúšťala, ale fyzicky to krásne vidieť na mojej dcére. Vidím na nej germánske vplyvy po mojej mame – je blondínka s modrými očami a pevnejšia. Ja so sestrou sme tmavé po otcovi.
Vaša dcéra má síce len desať rokov, ale je možné, že sa bude uberať vo vašich šľapajach?
Hudba ju baví, hrá veľmi dobre na klavíri, ale tam sa naša podobnosť asi končí. Hoci má len desať rokov, výborne píše, najmä scenáre, podľa ktorých jej kamaráti a spolužiaci natáčajú filmy. Myslím si, že by bolo dobré, keby sa dala na inú cestu ako ja.
Možno by ste tak mohli niekedy nahrať soundtrack k jej prvému veľkému filmu...
...no, neviem, či by ma k tomu pustila. Je veľmi dobrá (smiech).
Vy však tiež piesne nielen interpretujete, ale aj píšete. Cítite sa viac ako speváčka či muzikantka?
Vždy som sa pokladala predovšetkým za muzikantku. Keď mám gitaru v ruke a spievam, vtedy som najistejšia. Je to moja opora, bez nej sa cítim nahá. Nie je to o tom, že by som si na javisku neverila, práve naopak, milujem ten pocit stáť tam a spievať. Ale je to aj o fyzickej potrebe, lebo keď stojíte na javisku, neviete, čo s rukami. Ja nie som nejaká tanečnica alebo pohybová šoumenka, nedokážem spievať len tak, že kŕčovito zvieram mikrofón. Takže zamestnať ruky gitarou je to najprirodzenejšie, čo môžem urobiť (smiech).
KTO JE SHARLEEN SPITERI
Narodila sa 7. novembra 1967 v Škótsku. Pochádza z hudobníckej rodiny. Jej otec hral na gitare, mama bola speváčka. Počas štúdia na akadémii Vale of Leven bola známa pod prezývkou Spit Dog, ako hviezda zábavného programu Tiswas. Začínala ako kaderníčka. V roku 1986 založila s Johnnym McElhonem kapelu Texas. V roku 1989 sa ich singel I Don't Want a Lover dostal do Top Ten. Medzi najznámejšie hity Texasu patria Black Eyed Boy, Inner Smile, Say What You Want, Summer Son či White On Blonde. Celosvetovo sa ich predaj odhaduje na viac ako 20 miliónov hudobných nosičov. V roku 2008 sa rozhodla pre sólovú kariéru, na konte má dva albumy – Melody a The Movie Songbook. S editorom magazínu Arena Ashleym Heathom má desaťročnú dcéru Misty Kyd. Je veľkou fanúšičkou filmu, obe mená jej dcéry sú inšpirované filmami (Play Misty for Me a Billy the Kid), aj samotný názov kapely vychádza z filmu Wima Wendersa Paris, Texas. Zaujímavosťou je, že dostala ponuku hrať vo filme Mouline Rouge, no odmietla, lebo sa nechcela na rok presťahovať do Austrálie (rolu nakoniec stvárnila Nicole Kidman).