Ten, čo stvoril bulvár. Joseph Pulitzer zomrel pred 100 rokmi

Jeho životný príbeh je ukážkovým americkým snom. Najskôr sa pretĺkal ako sa dalo, nevedel dobre anglicky. Na konci života bol vplyvným vydavateľom a milionárom. Joseph Pulitzer stál pri zrode prvých novinárskych škôl, jeho meno nesie prestížna žurnalistická cena. Zaujímavosťou však je, že sám Pulitzer pritom stál za konceptom novín, ktorým sa dnes hovorí bulvár. 

V mladosti o ňom kolegovia tvrdili, že bol rodený reportér. Mal čuch na zaujímavé udalosti a neskôr dokázal presne rozpoznať, čo priláka na čítanie novín väčšinového čitateľa. Prelomom v Pulitzerovej kariére bol rok 1883, kedy sa vyzbrojený skúsenosťami z lokálneho denníka v St. Louis a zarobeným kapitálom, vydal do New Yorku. Tu kúpil upadajúce noviny New York World, ktoré časom dotiahol až k miliónovému nákladu - verný svojej zásade, že "vysoký náklad je základ". Pulitzer zaviedol palcové a chytľavé titulky, zmenil typ písma, hierarchiu stránok, presadil žánre, ktoré ťahajú dodnes, ako napríklad  komiksy na pokračovanie, cestovateľské reportáže alebo investigatívne články. Vydavateľ oslovil bežného človeka a šiel po krku vrchnosti, terčom jeho záujmu boli roztržky politikov, firiem alebo skorumpovanosť polície.

Pulitzer veril, že noviny sú verejnou inštitúciou a ich povinnosťou je teda spoločnosť vylepšovať. Prelom 19. a 20. storočia sa v New Yorku niesol v znamení jeho "novinovej vojny" s iným tlačovým magnátom - s bohatým Williamom Randolphom Hearstom (vlastníkom konkurenčného New York Journal). Ten sa Pulitzera rozhodol zničiť jeho vlastnými zbraňami. Obaja si konkurovali cenou výtlačku, výškou nákladu, preťahovali si zamestnancov. Vzájomný boj vyvrcholil spôsobom novinárstva, ktorý sa dnes nazýva bulvár - dôraz sa kládol na škandály, zločiny a senzácie.

V roku 1892 sa Pulitzer spojil s prezidentom Kolumbijskej univerzity v New Yorku, aby mu načrtol svoj plán na založenie prvej fakulty žurnalistiky. Veril totiž, že novinárstvo by sa malo stať jednou zo "skvelých a oduševnených profesií ". Škola však Pulitzera spočiatku odmietala kvôli jeho pochybnej povesti, ten za založenie fakulty loboval ďalších 20 rokov. Žurnalistika na univerzite prerazila až v roku 1912, rok potom, čo šesťdesiatštyriročný Pulitzer zomrel. Jedným z jeho plánov bol aj vznik ceny, ktorá by každoročne odmeňovala novinárskych víťazov v rôznych žánroch a kategóriách. Prestížne Pulitzerove ceny udeľuje Kolumbijská univerzita od roku 1917.

Pulitzer sa narodil 10. apríla 1847 vo vtedajšom rakúskom mocnárstve, v maďarskom mestečku Makó. Pochádzal z bohatej židovskej rodiny s koreňmi údajne na Morave. Po smrti otca sa ako mladý rozhodol ísť do armády. V Európe sa neuchytil, takže zamieril do USA, kde bojoval na strane Únie. Po konci občianskej vojny sa živil rôzne - ako hrobár alebo čašník. Neskôr zamieril do St. Louis, kde bola silná nemecká komunita (Pulitzer hovoril plynule nemecky a francúzsky). Vyštudoval právo a v roku 1868 získal reportérske miesto v nemeckom denníku Westliche Post. Pracoval tvrdo, po nejakej dobe získal v novinách vlastnícky podiel, ktorý výhodne predal. Pokračoval v ďalších investíciách, kúpil dve periodiká, ktoré spojil dohromady - vznikol St. Louis Post-Dispatch. Pulitzera fascinovala aj politika, v roku 1885 bol napríklad za demokratov zvolený do Kongresu za štát New York. Po pár mesiacoch ale rezignoval s odkazom na "novinárske poslanie". Celý život ho sužovalo podlomené zdravie. Od 40 rokov bol prakticky slepý, mal tiež astmu, slabé pľúca a cukrovku, trpel stresom. Pulitzer pracoval tak, že si nechal čítať New York World a potom diktoval svoje poznámky k jednotlivým článkom. Na radu lekárov trávil čas na cestách okolo sveta, na mori, rád tiež jazdil na koni.