Tohtoročné oscarové zápolenie je za nami a do histórie ocenení sa už navždy zapíšu filmy The Artist a Hugo a jeho veľký objav s 5 soškami. Či však išlo naozaj o najlepšie filmy, ťažko povedať, je to otázka vkusu. Faktom však je, že film Farba citov, ktorý vstúpil do našich kín už predčasom, si určite nezaslúžil len jednu cennú sošku. Tú získala Octavia Spencer za vedľajšiu úlohu v snímke.
Základom úspechu tohto filmu bola už knižná predloha. Román Farba citov napísala Kathryn Stockett a dlhé mesiace bol bestsellerom. Tiež film bol na čele rebríčka návštevnosti severoamerických kín tri týždne, čo sa v minulom roku nepodarilo veľa filmom. Ľudí i kritikov na celom svete oslovil príbeh, skvelé herecké výkony, vtip i inšpiratívnosť. Keď sa niekto spýta čím a prečo je výnimočný nemý film The Artist či trojrozmerný Scorseseho Hugo, večne dokola omieľajúcich argumentov je veľa. Pri snímke Farba citov však môžete povedať wau. Pretože film rozosmeje, rozosmutní, zanechá silný dojem a hlavne odráža dôležitú časť amerických dejín. Ani prísny kritik nenájde na filme nejaké nedostatky.
Divák pri pozeraní filmu nebude hneď vedieť pomenovať fakt, ktorý robí z filmu tak výnimočný zážitok, pretože je za tým ukrytých veľa detailov. Upúta atmosféra, úplne vcítenie sa do prostredia mestečka Jackson v americkom štáte Mississipi v období 60. rokoch, budete vnímať architektúru, zvyky, oblečenie, jedlo. A to aj vďaka tomu, že práve z tohto mestečka pochádza autorka knihy i režisér. I keď kniha nie je presne podľa skutočného príbehu, verne odráža situáciu tej doby a postavenie černochov v čase, kedy bola Amerika na ceste zmeniť sa.
Obaja autori vyrastali v meste v 70. rokoch, ale pamätajú si na vychováteľky, svoje profesionálne mamy, o ktorých je aj spomínaný film. A práve autenticita a atmosféra je to, čo robí zo snímky niečo, čo vás núti bez mihnutia oka sledovať dej, tešiť sa na každý ďalší záber, nahlas a bezprostredne sa v kine rozosmiať či samých seba prichytiť, že je vám do plaču. A nie ste jediný.
Kniha i film rozpráva príbeh niekoľkých žien a ich vyrovnávania sa so zaužívanými či meniacimi sa situáciami. Mladá Skeeter (Emma Stone) sa vráti po škole domov, nechce zatiaľ rodinu, a preto nezapadá, má tiež iný názor na postavenie čierneho služobníctva v domácnosti, a nezapadá. Nehodlá sa prijať zaužívané veci, len pretože to tak robia jej rovesníčky, jej rodičia, či ostatní ľudia v mestečku. Spozná Aibileen (Viola Davis), ktorá je slúžkou jej priateľky, a tá jej začne rozprávať svoj príbeh. Spojí sa tak veľká túžba Skeeter o písaní s veľkou odvahou čiernych žien, ktoré chceli zmeniť svoje postavenie. Pridá sa k nim aj ďalšia, Minny (Octavia Spencer) i ostatné.
Málokto si už dnes vie predstaviť, že belošky presadzovali oddelené toalety pre služobníctvo, že svoje deti ani nevideli a tie boli viac vychovávané slúžkami, že sa k nim správali horšie ako k handrám a akýkoľvek priestupok bol hneď riešený zákonmi. Nie je to však americký príbeh s happy endom, ale reálna snaha troch žien zmeniť niečo.
Spôsob, akým je film podaný, neuveriteľne výnimočné herecké výkony (treba spomenúť i Jessicu Chastain) a humorné i smutné momenty v zaujímovom príbehu, robia z filmu Farba citov snímku, ktorá sa mala stať filmom roka. Bezpochyby.
Hodnotenie HN: 5 z 5 hviezdičiek
Krajina: USA
Réžia: Tate Taylor
Hrajú: Emma Stone, Octavia Spencer, Viola Davis