Vlastné divadlo Ateliér Babylon ste v bývalom divadle West otvorili pred necelým rokom, s čím ste do toho šli?
Videl som ako to funguje v Česku, kde má divák dobrý vzťah k divadlu a sám ho vyhľadáva. No u Slovákov je to trocha menej, teraz už to viem.
Čo sa teda stalo, že ste sa rozhodli odísť?
Môj partner Rudolf Hošna, s ktorým som do toho išiel a ktorému som dôveroval, nemá divadlo veľmi rád. Neplatil faktúry a robil dlhy, čo som sa dozvedel až teraz, keď už mne volali ľudia, ktorí pre nás robili. On bol konateľom, ja som bol len tvárou firmy, a doteraz mi chodia nevyplatené faktúry. Nechcel som si ďalej špiniť meno, podarilo sa mi od neho dostať peniaze, ktoré som do firmy vložil, a za euro som prenechal svoj polovičný podiel jeho bratovi, to je celé. Fungovať budú ďalej, ale už bezo mňa.
To je jedna vec problému, ale prežili by ste ďalej ako súkromné divadlo aj bez tohto?
Keby som si to nemyslel, nešiel by som do toho. Ešte pred dvomi týždňami sme uvažovali, že by som si divadlo nechal ja a pokračoval. Divadlu verím doteraz, už triezvejším pohľadom. Ak by sa našiel dobrý sponzor, ktorý by sa k nám pridal, tak si myslím, že áno, že by to išlo.
Chceli ste tam mať všetko – aj divadlo, aj koncerty, nebolo to príliš?
To bola spoločná idea. Môj partner tam chcel dotiahnuť dobré kapely a ja divadlo. A sám som v tom videl perspektívu, že keď prídu mladí na koncert, zaujme ich divadlo a naopak.
Veľakrát sa vám podarilo doviezť do divadla aj veľké české hviezdy, funguje to podľa vás?
Raz, dvakrát sa nám stalo, že sme predali len dve tretiny lístkov, inak majú české divadlá na Slovensku veľký úspech. V tomto prípade však ide o propagáciu, my sme v podstate ešte len vznikli, a viac sme sa hádali ako konali, nepodarilo sa nám ani vytvoriť dobré obchodné oddelenie, to je chyba.
Často vás označovali síce za dobrého herca, ale zlého manažéra...
Asi je to pravda, lebo ak by som bol dobrý manažér, neurobím takúto chybu.
Pustili by ste sa ešte raz do vedenia vlastného divadla?
Nikdy nehovor nikdy, veď celkom som sa aj tešil predstave, že by divadlo zostalo len mne. Je jasné, že je vo mne nechuť k podnikaniu a k tomu, ktorý ma podrazil. Veď ešte stále je dlžný honoráre mne i kolegom, je dlžný tantiémy. Keby som do toho šiel, dával by som si už väčší pozor, takže áno, možno by som sa na to ešte raz dal, keď sa z toho oklepem.