Televízny dokument môže stagnovať a statickou kamerou nahrávať výpoveď jedného protagonistu, ktorú prestrihá zábermi fotografií z jeho mladosti, no môže priniesť aj originálny pohľad a spôsob podania. Príjemcovia signálu Českej televízie už mali viac než tridsať možností naladiť sa na bizarný dokument Šumná města, naposledy v piatok po polnoci. Pád hodín pred tým sa v bratislavskom Českom centre zastavili režisér Radovan Lipus a moderátor celého cyklu, žoviálny David Vávra. Čo možno vidieť na obrazovke, zostáva zachované aj v živom kontakte, filmy nabúravajú stavbu tradičného dokumentu a jeho tvorcovia priebeh tradičných stretnutí s divákmi. Napríklad spoločným speváckym vystúpením s jedným z nich a neustálym hlasovaním o tom, čo sa vlastne ide pozerať.
Cyklus Šumná města sa rozhodol zmapovať (zatiaľ iba) české mestá a ich architektúru netradičným spôsobom. Moderátor Vávra v sebe spája človeka s titulom Ing. arch. vyzbrojeného odbornou lexikou a herca s komediálnym talentom. Každý diel absolvuje na inom dopravnom prostriedku, akým sú lyže, vyorávač, kolieskové korčule, fúrik, konský povoz či domácky vyrobený traktor s vlečkou plnou trávy. Jazyk je veľmi poetický, neraz ide dokonca o insitnú poéziu, veselé architektonické veršovačky s patetickým prednesom. Jednotlivé časti sa vždy natáčajú tri dni, napríklad upútavka na decembrový Šumný Pelhřimov a Humpolec vyzerá takto: "Bramorářským krajem přesuneme se díky traktoru s vyorávačem zapůjčeným Jakubem Hronem Metánovským, přes Křemešník s Větrným zámkem ke kubistickým skvostům Pavla Janáka v Pelhřimově. Nemineme ani unikátní synagogu v Nové Cerekvi a Hliník junior nás uvítá v šumném Humpolci, kde se skrývá nejen utajená vila od Gočára, ale i ryze současný skvost Glass House." Cyklus sa venuje rozmanitým "zabudnutým skvostom", prevažne stavbám z 19. a 20. storočia, ktoré mnohí vôbec nepovažujú za cenné, keďže si vážia najmä slohy z čias feudalizmu a modernú dobu zatracujú ako dekadentnú.
Mapovanie ohrozených pamiatok modernej histórie je pôvodne nápad režiséra Radovana Lipusa, človeka v porovnaní s mediálne a divadelne usadeným Vávrom menej nápadného a hlučného, ktorý je spolovice autorom scenára, čo si mnohí neuvedomujú a radi tvrdia, že v cykle ide o typický "sklepácký humor". Lipus chcel pôvodne študovať architektúru, nakoniec však skončil na divadelnej réžii. Na začiatku cyklu stála jeho snaha ukázať inú tvár jeho rodnej Ostravy, bežne považovanej iba za Čierne mesto. Oprášil povesť "najväčšieho secesného mesta Európy" so šachtami či s kolóniami pre robotníkov, postavenými podľa legendárneho urbanistu Sitteho. Nasledovala viac než tridsiatka pokračovaní, na otázku, či sa náhodou nevyberú takto zmapovať aj slovenské mestá, však logicky odpovedali, že by to mali urobiť slovenskí dokumentaristi. A tu je ten problém, ak by sa aj udial personálny zázrak a niekto so zmyslom pre humor a architektúru by sa našiel, museli by sa autori slovenskej obdoby Šumných miest cítiť ako plagiátori. Tak či tak, nakoniec sa Vávra s Lipusom na Slovensko asi vyberú, po českým mestách plánujú natočiť niekoľko dlhších dokumentov o významných českých architektoch v zahraničí, kam desať rokov patríme už aj my.
StoryEditor