Cena umeleckých diel rastie o 15 až 20 percent ročne a preto do nich začína investovať aj Moskva, mesto s väčším počtom miliardárov ako New York či Londýn. V posledných rokoch tu svoje pobočky otvorili aukčné siene Christie 's či Sotheby' s a obrazy sa v Moskve začínajú predávať za vysoké sumy.
Dve spomínané londýnske aukčné siene organizujú čoraz častejšie výstavy, aby prilákali milovníkov umenia v tomto meste. Sotheby 's prvú pobočku v Moskve otvorilo až v roku 2007, Christie' s dokonca až pred dvoma rokmi, pripomenula agentúra AFP.
Výstava v Moskve pre biznis
„V Moskve sú peniaze, preto tu aukčné siene vynakladajú toľko úsilia," vysvetľuje Irina Kolosovová, riaditeľka Ruského ústavu pre obchod s umením a starožitnosťami, ktorý vzdeláva expertov. V polovici apríla napríklad Christie 's po tri dni v hoteli v centre Moskvy vystavovala pätnásť umeleckých diel, počnúc Rembrandtovým portrétom, cez obraz ruského maliara Pjotra Končalovského a končiac obrazom Damiena Hirsta.
O niekoľko týždňov neskôr boli tieto diela v aukcii v Londýne a v New Yorku. Podobným spôsobom bol v Moskve vlani vystavený obraz krajinárov z devätnásteho storočia Ivana Ajvazovského, ktorý potom Sotheby 's predalo za 5,2 milióna dolárov.
Rusi kupujú len to najlepšie
Podľa riaditeľa ruskej pobočky Christie 's Matthewa Stephensona predstavujú ruskí zberatelia osem až desať percent svetového obratu firmy. Ten vlani dosiahol 5,7 miliardy dolárov.
„Ruskí zberatelia kupujú všetko, nie však všeličo, ale všetko, čo je najlepšie, a to ako zo západného maliarstva, tak i z diel veľkých majstrov ruského maliarstva," vysvetľuje zberateľ Alexej Ustinov. „Rusko, rovnako ako ďalšie rozvíjajúce sa trhy, sa teraz pripája k svetovému trhu s umením pri hľadaní tých najkrajších diel," potvrdzuje šéf tamojšej Christie 's.
„Skutočne sme zaznamenali prudký vzostup nášho predaja (medzi ruskými kupcami), a to počnúc rokom 2004, najprv pokiaľ ide o ruské umenie," tvrdí Stephenson. Tento fenomén potom umožnil návrat početných diel, rozptýlených po svete, do domoviny. „Ruskí kupci však teraz prejavujú rastúci záujem o ďalšie oblasti, o iné kultúry a o diela zahraničných umelcov," dodáva.
Umenie ako investícia
Pre zberateľov, ktorí často zarobili imanie na plyne, rope alebo kovoch, je nákup umeleckých diel dobrou investíciou. „Ich cena rastie v priemere o 15 až 20 percent ročne. Je málo pravdepodobné, že obchod na burze alebo iné investície prinesú taký zisk," zdôrazňuje Ustinov. Hospodárska kríza z roku 2009, ktorá Rusko plne zasiahla, nemala na tento trh výrazný vplyv.
„Táto kríza príliš neovplyvnila predaj popredných diel," uvádza Ustinov. Diela menej známych umelcov zaznamenali istú stagnáciu, priznáva, zároveň však vyjadruje istotu, že sa všetko znovu vráti do starých koľají.
Známkou toho, že sa trh rozvíja, je aj fakt, že v ruských dražobných sieňach začínajú predávať diela za okrúhle sumy, hoci ešte zďaleka nevykazujú taký obrat ako medzinárodné aukčné siene, konštatuje Irina Kolosovová. Napríklad vlani v apríli predala dražobná sieň siskin v Moskve plátno Pjotra Končalovského za 20,9 milióna rubľov (vyše 530 tisíc eur).