Maliar Martin Benka zomrel pred 40 rokmi

Martin Benka je zakladateľskou osobnosťou moderného slovenského výtvarného prejavu. Prepracoval sa k osobitému stvárneniu slovenskej krajiny a  človeka žijúceho a pracujúceho v tejto krajine. Okrem toho bol aj nadaným huslistom-samoukom. Skomponoval niekoľko menších husľových skladieb a dokonca vyrobil niekoľko prototypov huslí.

Narodil sa 21. septembra 1888 v dnešnom Kostolišti pri Malackách. Krátky čas chodil do súkromnej hudobnej školy kapelníka Prachára, ktorý ho učil hrať na husliach. V rokoch 1903-1906 sa učil za maliara v Hodoníne. Potom bol tovarišom vo Viedni. Čoraz viac sa zaujímal o skutočné umenie, výtvarné i hudobné. Dva roky strávil v súkromnej škole českého maliara E. Neumanna, kde si jeho talent všimol český novinár a spisovateľ Ján J. Langer, ktorý mu zabezpečil profesionálne maliarske školenie u významného českého maliara-krajinkára Aloisa Kalvodu. S Kalvodovou školou absolvoval v rokoch 1910-1914 viaceré "maliarske" cesty na Šumavu, do okolia Krivoklátu a takmer každoročne na Moravské Slovácko. V roku 1913 bol jeho obraz Štúdia smrekového lesa vystavený prvý raz v pražskom Rudolfíne a ďalšie obrazy na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských v Hodoníne. Za honorár a na radu svojich priateľov odcestoval začiatkom leta 1913 do Veličnej na Orave. Táto študijná cesta mala rozhodujúci význam pre jeho ďalší umelecký rast. V roku 1915 usporiadal svoju prvú samostatnú výstavu v Rohatci a v roku 1917 ďalšiu v Strakoniciach. Vojnové udalosti prežil ako nevojak v pohostinnom dome veľkostatkára Antonína Klenku z Vlastimilu, kde usilovne kreslil a cibril svoj osobitný umelecký štýl, ktorý v ďalších rokoch ustálil na báze monumentalizujúceho expresionizmu s vlastným poňatím.

Počas nasledujúceho obdobia žil v Prahe. Na Slovensko sa presťahoval v roku 1939. Pri tvorbe sa inšpiroval krajinou, ale i tvarovou a farebnou krásou ľudového výtvarného prejavu, ako aj melodikou spevu. Benka citlivo vnímal výnimočnosť tradičnej ľudovej kultúry, tvorivú silu jej prejavu, pričom sa nechával priamo inšpirovať bohatstvom krajinných a figurálnych motívov. Umelcovo dielo už za jeho života výrazne prispelo k identite Slovenska, ktorému venoval celý svoj život i dielo. V roku 1948 bol Martinovi Benkovi udelený čestný titul Laureát štátnej ceny, no už predtým bol viackrát vyznamenaný. Pri príležitosti jeho 65. narodenín sa stal prvým slovenským maliarom, držiteľom titulu národný umelec. V roku 1963 bol vyznamenaný Radom republiky za celoživotné dielo. Martin Benka túžil vybudovať ateliér a galériu v rodných Malackách. Od vtedajších funkcionárov mesta Malacky nedostal ani pozemok, ani morálnu podporu a tak odišiel do Martina, kde mu postavili dom s ateliérom a malou galériou. Ako protihodnotu za poskytnuté pracovisko odovzdal štátu svoju základnú umeleckú zbierku obsahujúcu vyše 5000 vlastných diel, ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku v Martine. Múzeum sprístupnili 21. septembra 1973 verejnosti.

Každoročne od roku 1975 udeľuje Rada Fondu výtvarných umení v Bratislave na základe rozhodnutia Komisie pre správu pozostalosti Martina Benku ceny Martina Benku. Umelec totiž v testamente na tieto účely odkázal finančné prostriedky s cieľom vysloviť uznanie umelcom a teoretikom umenia a študentom "v snahe podnietiť a zmobilizovať ambície mladých slovenských výtvarníkov". Martin Benka zomrel 28. júna 1971 vo veku 82 rokov v Malackách.