Bol to vlastne projekt profesora Košturiaka, ktorý ma k nemu prizval. Poviem vám, manažéri sú zaujímaví ľudia. Celkom iní, ako my, umelci. Hoci aj taký spisovateľ býva manažérom vlastného života či nejakého románu. Môj kolega mi ponúkol veľkorysé ubytovanie u seba, a tak som mal možnosť prehrabať sa v jeho knižnici. Ako sa dalo očakávať, boli tam všetky základné knihy z ekonómie, marketingu a podobne. Mená mi nič nehovorili, firmy už o čosi viac: Google, Toyota, Microsoft... Ako dobre sa číta o tom, že niekto dosiahol úspech a miliardy z malej garáže.
Zo všetkých mien si pamätám iba Steva Jobsa, aj keď, pravdupovediac, veľa o tomto chlapíkovi neviem. Viem len, že mal do činenia niečo s informačnými technológiami. Pre mňa sú iné ikony: Tolstoj, Flaubert, Ivan Laučík, hovoril som si... Ale knižnica profesora Košturiaka ma v mojom naparovaní zahanbila. Pretože okrem odborných kníh v angličtine i prekladoch tam bol Márquez, Richard Bach, Michelangelova monografia, básne Milana Rúfusa...
Toto teda čítajú manažéri. Presnejšie: osvietení manažéri, ktorí vedia, že niekedy sa o stratégiách života nedozvedia z odborných príručiek, ale z básničiek či dávnych mýtov. Na to, aby som sa stal odborníkom na predaj či motiváciu ľudí, je už neskoro, ale čosi by som k tejto problematike mohol povedať. Tak ako je pre mňa inšpirujúce čítať názory ľudí z protiľahlého brehu.