Na konferenciu Unicamp v Trnave ste ako spoluzakladateľ a hlavný dizajnér prišli predstaviť hlavne stránku Behance. O čo vlastne ide?
Je to najväčšia sieť profesionálnych kreatívcov na svete.
Začínali ste pred siedmimi rokmi. Kedy sa Behance stala najväčšou sieťou svojho druhu na svete?
Bol to, samozrejme, proces. Začínali sme pomaly, ako každý začínajúci projekt. No myslím si, že v posledných dvoch rokoch môžeme vidieť, ako sa ten rast zrýchľuje. A to aj vďaka tomu, že spolupracujeme s rôznymi organizáciami ako American Institute of Graphic Arts alebo School of Visual Arts. Okrem toho si aj ľudia uvedomujú, že Behance sa stáva miestom akýchsi záznamov prác ľudí. Dá sa teda povedať, že a ak nie ste na Behance, tak neexistujete.
Ako ste však vy začínali s dizajnom?
Môj prvý klient bol klub v Barcelone, ktorý sa zameriaval na elektronickú hudbu. Od 16 do 21 rokov som bol aj DJ a elektronická hudba bola súčasťou môjho života. Takže som robil veľa letákov pre takéto akcie. Skvelé však bolo, že som mal veľa voľnosti. Asi preto, že mojimi klientmi boli ľudia mne podobní a páčili sa im moje vízie, i keď to boli vízie mladého človeka.
Aj vy ste teda boli „radový“ dizajnér. Prečo ste mali potrebu založiť Behance?
Vedeli sme, že je veľká diera v kreatívnom priemysle. Online je médium, cez ktoré sú veci doručené rýchlejšie. Vedeli sme, že zorganizovanie kreatívcov nám pomôže spojiť ich s pracovnými príležitosťami. Takže sme sa snažili vytvoriť platformu, ktorá pomáha kreatívcom nájsť viac zákaziek a tiež spolupráce v globálnej miere.
Koľko ľudí dnes sieť využíva?
To je informácia, ktorú vám nemôžem prezradiť. Ale môžem vám povedať, že máme mesačne viac ako 80 miliónov kliknutí na stránku.
Sú medzi nimi aj nejakí Slováci?
Áno, veľa ľudí zo Slovenska je na Behance a niektorí z nich si získali aj veľa pozitívnych ohlasov. Ja sám niektorých poznám, ale teraz vám z hlavy mená nepoviem.
Združujete teda ľudí z celého sveta. Máte od nich však aj spätnú väzbu?
Áno, dokonca máme stránku, ktorá je na to určená. Ľudia na ňu píšu svoje príbehy a skutočne môžem povedať, že to mnohým pomohlo, a je jedno či sú zo Španielska, z Egypta alebo Poľska. Ich kariéra sa zmenila od základov. A pritom stačí, keď na Behance zverejnia svoju prácu a niekto o nich napíše alebo bloguje, potom sa to začne šíriť, ľudia ich začnú tweetovať alebo zdieľať na Facebooku.
V čom sa však Behance líši od ostatných, podobných platforiem?
Myslím si, že rozdiel je v tom, že Behance vznikla preto, aby budovala siete a spájala ľudí. Vznikla preto, aby zdieľala prácu a tá bola správne prezentovaná. Myslím si, že konkurencia, ak je vôbec nejaká, buduje stránky, na ktorých sú síce portfóliá kreatívcov, ale tie sú izolované od sveta. Ukazujú síce ich prácu, no neuľahčujú im šíriť ju do sveta. My to robíme. Spomeňte si napríklad na MySpace. Tam ste si mohli váš profil upraviť podľa seba v mnohých bodoch, jednoducho ste si ho vybudovali, ako ste chceli. Ale keď ste si chceli pozerať profily viacerých používateľov, museli ste sa pri každom jednom profile učiť, čo kde je. My sme sa preto rozhodli dovoliť používateľom zmeniť len farbu a nič iné. Takže keď si na Behance prehliadate 50 dizajnérov, ktorých by ste mohli najať, informácie sa k vám dostanú rovnakým spôsobom v rovnakej štruktúre.
Takže Behance je akási sociálna sieť pre kreatívnych ľudí.
Nie, naším úmyslom nikdy nebolo byť sociálnou sieťou. Chceli sme, aby to bolo profesionálne. Aj to je dôvod, prečo na Behance nemôžete napríklad uverejniť viac svojich profilových obrázkov. Môžete tam zverejniť len jednu malú profilovú fotku. Profil na Behance totiž nie je o používateľovi ako súkromnej osobe, ale o tom, čo robí. Samozrejme, v práci kreatívca sa do veľkej miery odráža aj to, aká je to osobnosť, aké má záujmy. Ale my sme sa chceli zamerať len na jeho prácu a profesionálnu kariéru.
Snažíte sa dať kreatíve štruktúru. Je však vôbec možné zorganizovať kreatívnych, no často takých chaotických ľudí?
Áno, myslím si, že je to možné (smiech). Kreatívci majú naozaj mnoho nápadov, ale chýba im organizácia. My im preto chceme pomôcť. Nielen na makroúrovni, teda v globálnom meradle, ale aj na mikroúrovni, teda aby si organizovali každý jeden deň.
Mali ste aj vy ako dizajnér problémy s organizovaním?
Samozrejme. Predtým, ako som stretol Scotta Belskeho, ktorý so mnou založil Behance, som „trpel“ na chaos tiež. Ale dať si všetko do poriadku nie je až také ťažké. Treba si uvedomiť, že kreativita je len časť toho, čo chceme dosiahnuť. Ak sa nezorganizujete, neuspejete.
Aké sú najväčšie chyby kreatívcov, ktorí si chcú dizajnom reálne zarábať?
Nedá sa povedať, že toto a toto sú tie chyby. Každý robí niečo zlé, niekedy ide o zmes viacerých malých chýb. No určite je veľkým problémom to, že sa zbytočne izolujú a zameriavajú sa až príliš na svoju prácu.
Problémom sú často aj klienti so svojou predstavou. Často posielajú návrhy dookola späť kreatívcom na prerobenie.
Je veľmi ťažké vzdelávať vášho klienta. Veľkú rolu v tom hrá komunikácia a ako prezentujete veci. Keď neveríte veciam, ktoré prezentujete, nemali by ste ich ukazovať. A tu vzniká problém, že dizajnéri dávajú klientom také veci, ktoré sa im majú páčiť, i keď s nimi nesúhlasia. Je to naozaj ťažká situácia. Osobne si myslím, že skončiť je dôležité, keď máte pocit, že nie ste šťastný a spokojný so svojou prácou. Čoraz viac to vidieť na tom, že malé agentúry sa rozpadávajú na jednotlivých profesionálov na voľnej nohe, a tí potom robia pre malých klientov, ktorí sú ochotní ich počúvať. Klienti si predsa najímajú experta a platia mu za to, tak prečo by si mali myslieť, že vedia všetko lepšie ako tí experti. To by sa malo zmeniť, ale to bude trvať ešte dlho.
Predpokladám, že hovoríte z vlastnej skúsenosti, keď ste robili pre takých klientov, ako sú Versace alebo Dolce & Gabbana.
Áno, je to tak. Bolo to ťažké a nemal som to rád. Môj osobný problém bol, že keď som pre nich robil, niekedy som neveril v to, čo robili. Klienti ma tlačili do vecí, ktoré ma netešili. Môj otec je architekt, ktorý vždy robil pre verejnosť, a dodnes si myslí, že architektúra by mala spĺňať spoločenskú úlohu. A dizajn by mal tiež robiť život ľudí lepším a kvalitnejším. A keď som robil pre módu, tak som si plne uvedomil, že vkladám svoje skúsenosti a schopnosti do rúk nesprávnych ľudí. Móda bola pre mňa vždy, povedzme to slušne, povrchná. Keď som uvidel možnosť robiť Behance, vedel som, že moje schopnosti budú využité na niečo, v čo som veril a na čo budem hrdý.
Kto bol váš najhorší klient?
To vám nemôžem povedať, lebo vy to potom uverejníte (smiech).
Tak teda čo bol váš najlepší projekt?
Určite Behance. A stále sa niekam posúvame. Čím viac dizajnérov lepších ako ja najmem, tým viac nápadov bude dostávať reálnu podobu a tým budeme lepší. Verím, že najlepší projekt je ešte pred nami.
Takže tým chcete povedať, že zarábať v kreatíve tým, čo máte radi a v čo veríte, nie je nemožný sen.
Nie, nie je to nemožný sen. Vidíte to každý deň. Ja som toho príkladom.
Možno ste len mali šťastie.
Nie, vy ste strojcom svojho šťastia. Keď nemáte radi to, čo robíte, a robíte to len preto, že potrebujete platiť účty, tak rozmýšľate zlým spôsobom. To musíte zmeniť. A nehovorím len o Behance. Online svet nám dovoľuje byť slobodnými. Samozrejme, každé riziko so sebou prináša aj dôsledky, či už dobré alebo zlé. Ale vždy je lepšie riskovať a vyskúšať, či sa váš sen splní, ako zostať na mieste a sťažovať sa.
Kto je Matias Corea
Narodil sa v roku 1978 v v Barcelone. Vyštudoval grafický dizajn na La Massana Art School. Pracoval aj pre otcovo architektonické štúdio. V začiatkoch sa zameriaval na printový dizajn, dnes robí online. V roku 2002 sa presťahoval do New Yorku. V roku 2005 spoluzakladal so Scottom Belským portál Behance. Ako jeho zakladateľ a šéf dizajnér vytvoril jeho celú identitu, ako aj dizajn všetkých produktov od Behance (napríklad Behance Network, ProSite alebo The 99 % Conference & Magazine). Získal ceny Type Director’s Award, Webby Awards a dva roky za sebou sa stal finalistom SXSW Interactive Awards. Hrá na saxofóne a má rád motorky.