Hnaní túžbou po slobode a nových zážitkoch vydávali sa na cestu, na ktorej ich sprevádzal džez, drogy, sex a vášnivé debaty o literatúre a filozofii. Reč je o takzvanej beat generation (bítnikoch), ktorej najvýznamnejším predstaviteľom bol Jack Kerouac. Tento americký spisovateľ, od ktorého narodenia uplynulo dnes 90 rokov, sa preslávil najviac svojím románom Na ceste, ktorý je považovaný za bibliu bítnikov i hippies a ktorý sa mu nakoniec zrejme stal osudným. Kerouac neuniesol slávu, uchýlil sa do ústrania a v jeho 47 rokoch ho zabil alkohol.
„Jediní skutoční ľudia, čo poznám, sú blázni, blázni do života, ... tí, ktorí chcú mať všetko – a hneď!, ktorí nikdy nezívajú a nehovoria veci–čo–sa–slušia, ale horia, horia, horia,“ píše Kerouac v autobiografickom románe Na ceste, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1957 a ktorý je niektorými považovaný za najjasnejšiu výpoveď o bítnickej generácii.
Pod pseudonymami sa v ňom objavuje aj rad jej predstaviteľov ako Allen Ginsberg, William Burroughs či Neal Cassady, Kerouacov osudový priateľ. Práve Cassady Kerouaca inšpiroval k „životu na ceste“ a jeho 40-stránkový list napísaný v jednej neprerušovanej vete bol pre neho impulzom na novú spisovateľskú formu – takzvané spontánne písanie. Román Na ceste Kerouac pôvodne napísal ako prúd vedomia a spomienok na putovanie po Amerike bez interpunkcie a odsekov. V takej podobe, ktorú spísal vraj za tri týždne v roku 1951 na zvitok papiera, mu ho však odmietli vydať, okrem iného preto, lebo obsahoval otvorené erotické scény vrátane homosexuálnych.
Rukopisný zvitok vyšiel prvýkrát v USA až v roku 2007. Avšak redakčne i samotným autorom upravená verzia z roku 1957 sa stala takým bestsellerom, že vydavateľ žiadal pokračovanie. Tým sa stali rok nato Dharmoví tuláci, opäť silne autobiografický román, ktorý má formu „cesty“, na ktorej je svet večierkov, voľnej lásky a literárnych seáns preložený meditatívnymi zenbudhistickými pasážami.
Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, vinie sa celým Kerouacovým dielom zvláštna melanchólia a obsesia smrťou, pominuteľnosťou a zánikom. Korene tohto jeho celoživotného pocitu siahajú zrejme do spisovateľovho detstva – keď mal štyri roky, zomrel mu starší brat. V Kerouacových knihách sa odráža tiež jeho plachosť a uzavretosť, ktoré prekonával alkoholom.
Jean-Louis Lebris de Kerouac sa narodil 12. marca 1922 v mestečku Lowell v Massachusetts. Jeho predkovia pochádzali z francúzskeho šľachtického rodu a do USA prišli cez Kanadu (o Kerouacovej ceste za šľachtickými predkami pojednáva jeho kniha Satori v Paríži). Vďaka športovému talentu získal Kerouac ako hráč amerického futbalu štipendium na Columbijskej univerzite v New Yorku, školu však nedokončil. V roku 1943 nastúpil dobrovoľne k vojenskému námorníctvu, odkiaľ ho však asi po mesiaci prepustili pre psychickú labilitu.
V roku 1944 bol Kerouac zatknutý pre napomáhanie vraždy svojmu kamarátovi, ktorý sa tak vraj ubránil homosexuálnemu znásilneniu. Z väzby Kerouaca vykúpilo jeho vtedajšie dievča Edie Parker, ktorú si z vďačnosti vzal. Zväzok však dlho nevydržal, rovnako ako jeho druhé manželstvo s Joan Haverty, s ktorou mal Kerouac svoje jediné dieťa – dcéru Janet Michelle (1952 – 1996). Tretíkrát sa oženil so Stellou Sampas.