Slávny surrealista sa ukázal (foto)

„Pred tým, ako zostúpi dole, potápač nikdy nevie, čo prinesie späť,“ hovorieval nemecký surrealistický umelec Max Ernst. Aj v jeho tvorbe sa spájali mnohé asociácie, zážitky a obrazce, čo z neho robili jedného z najpozoruhodnejších umelcov 20. storočia a zaraďovali ho k takým osobnostiam, ako boli Matisse, Picasso, Kandinski či Warhol. Aktuálne sa vôbec prvýkrát koná retrospektívna výstava jeho prác v susednom Rakúsku – v galérii Albertina potrvá až do 5. mája.

Iný ako ostatní
Kurátori galérie označujú Maxa Ernsta ako nepokojnú osobnosť, ktorá sa vždy usilovala o slobodu. Bol rozpoltený medzi realizáciou svojich osobných cieľov v živote a sociálnymi a politickými prekážkami počas búrlivého obdobia, avšak vždy sa pozeral dopredu na akýsi „útek do budúcnosti“.

„Najdôležitejší bol v prvej polovici 20. storočia, bol nielen nemeckým maliarom, ale robil rôzne druhy umenia. Vtedy však všetky formy prejavu, ale aj samotný život, považovali za umenie. A umelci jemu podobní mali iný prístup k životu a umeniu,“ povedala pre HN kurátorka Galérie mesta Bratislavy Zsofia Kiss-Szemán. Výstava zachycujúca všetky etapy jeho tvorby, jeho objavy a techniky obsahuje stoosemdesiat obrazov, koláží a sôch, ale aj ukážok knižných ilustrácií.

Koláže a techniky
Koncom 19. storočia narodený Ernst bol najprv predstaviteľom dadaizmu. „Aj hru považovali za súčasť umenia, spájanie rôznych asociácií, čo bolo pre surrealistov veľmi charakteristické, robil aj on vo veľkom. Bol preto jedným zo zakladateľom tohto smeru,“ dodala Kiss-Szemán.

Až neskôr sa stal priekopníkom surrealizmu, bol však najmä objaviteľom nových rafinovaných výtvarných techník. „Veľmi dôležité v tom období boli koláže, patril medzi prvých, čo používali kolážové techniky. Spájali obrazce, takže asociácie mohli lepšie vystupovať,“ vysvetľuje Kiss-Szemán. Na viacerých projektoch vtedy spolupracoval aj s maliarom Joanem Miróom či so sochárom Albertom Giacomettim. Okrem koláží však prišiel s technikou zvanou „frottage“, pri ktorej používal odtlačky ceruzky ako zdroj obrazov. Vytvoril aj ďalšiu techniku „grattage“, v ktorom je farba preškrabávaná cez plátno a odhaľuje tak odtlačky objektov pod ním.

Na jeho obrazoch sa často objavovali vtáky, ktorými bol fascinovaný, ale podľa Kiss-Szemán to boli aj klobúky, ktoré „symbolizovali rôzne veci, niekedy byrokraciu, prázdne hlavy, niekedy mužskosť“. Do začiatku 20. rokov žil v Nemecku, prevažne v Kolíne nad Rýnom, a ako 31-ročný nepochopený a revoltujúci umelec prešiel do Paríža, kde pracoval aj so surrealistami ako André Breton a Paul Éluard.

Odchod do USA
Po dvoch internáciách vo Francúzsku v rokoch 1939 a 1940, utiekol do amerického exilu aj preto, že jeho diela boli vystavované ako ukážka neprijateľného umenia. V zámorí, kde nakoniec pobudol 12 rokov, patril medzi inšpirátorov abstraktného expresionizmu (preslávený najmä Jacksonom Pollockom). „Áno, prostredie vždy ovplyvní tvorbu, ale nemôžeme povedať, že by sa menil základ jeho tvorby a nachádzal sa v abstraktom expresionizme. Viac sa cenia práve počiatky jeho tvorby, ktoré mali aj väčší prínos pre dejiny umenia,“ uzavrela Kiss-Szemán.

Umelec bol viackrát ženatý, jednou z jeho manželiek bola aj patrónka umenia Peggy Guggenheim, ktorá umiestnila veľa jeho obrazov koncom tridsiatych rokov do svojho múzea v Londýne. Na aukciách sa neobjavuje Ernst príliš často, najmä preto, že sa nachádza pravdepodobne v galerijných a súkromných zbierkach.

















Snímky: Albertina