S Michalom Havranom ste napísali knihu o predvolebnom období aj odpočúvaní. Do akej miery je Kandidát podložený skutočnosťou?
Základná linka o prezidentských voľbách je, samozrejme, fikcia. Na začiatku sme začali písať s Michalom námet filmu. Pri tom ako sme sedeli nad scenárom a budovali fiktívny príbeh do filmu, sme dostali nápad, že by sme z toho spravili aj knihu, lebo nás to bavilo a téma sa nám zdala byť hutná. Michal je novinár a píše o spoločenských témach a politike, ja som zase robil 7 rokov v reklame.
Kedy vznikol námet? Pred Gorilou?
Áno, vznikol v lete minulého roku. V septembri sme naň dostali peniaze a celú jeseň sme sa venovali písaniu. Keď v decembri vyšla Gorila, tak nás potešilo, že nie sme s tou témou mimo a nie je to až priveľká fikcia. Potvrdilo sa to, všetci vieme, ako to tu chodí, ako sa táto krajina rozkráda po kúskoch každý rok. Tak sme postupne s témou splynuli. Ale dnes neviem, či je až taká aktuálna, keď to už všetko prehrmelo. Ale ako sa to celé javí, asi prídu ešte ďalšie veci, ktoré poodhalia nové a nové súvislosti. V knihe je veľa z tej životnej skúsenosti a pocitov z tohto obdobia, aj keď príbeh je fiktívny.
Kedy začnete nakrúcať film?
Nakrúcať by sme chceli v lete. Režisérom bude Jonáš Karásek.
Knihu o Gorile chce vydať aj Tom Nicholson. Radili ste sa s ním pred písaním?
Nie. Rešeršou je pre nás už to, že Michal sa neustále k týmto veciam vyjadruje a samozrejme nás to obidvoch zaujíma. Jesenné obdobie na politickej scéne bolo naozaj veľmi napäté a ponúkalo to veľa rozličných situácii a komických možností, ako to stvárniť. Pokúsili sme sa to dostať aj do knihy.
Chceli ste vyvolať diskusiu, vyprovokovať zainteresovaných alebo vyjadriť tak svoj názor?
Myslím si, že názor v tom určite je. Je to písané denníkovou formou, odzrkadľuje sa v tom subjektívny názor človeka. Príbeh pracuje aj s reálnymi faktami, sú zapracované do príbehu. Ľudia tie postavy aj situácie asi ľahko odčítajú.
A aký je váš názor na Gorilu?
Ja som po voľbách prestal čítať noviny, hlavne preto, že nechcem ďalšie obdobie nič vedieť o politike, lebo som bol z toho unavený a zničený. Som zvedavý, čo urobí Fico s možnosťami, ktoré sa ponúkli novej vláde, pretože sú jedinou stranou a majú v rukách obrovskú moc. Uvidíme, ako ju využijú alebo zneužijú.
Ale vás ako človeka, ktorý pôsobí v kultúre aktívne nezaujíma, čo napríklad urobí Marek Maďarič ako minister kultúry?
Asi treba počkať, dať im šancu, aby mohli s tými rezortmi niečo spraviť. Pán Maďarič je človek, ktorý pochádza z filmárskeho prostredia a v minulosti pripravil pôdu, aby vznikol Audiovizuálny fond.
V knihe spomínate napríklad aj biskupa, ktorý nemá problém vlastniť luxusné veci. Ohlásil sa vám už niekto z cirkvi alebo niekto, kto by sa v knihe spoznal?
Zatiaľ nie, veď my sme sa ani nikoho nesnažili uraziť.
Ale ľudia mávajú tendenciu byť vzťahovační.
Áno. Okamžite v tom vidia veci, ktoré tam ani nie sú napísané. Neviem, som zvedavý, aké ohlasy prídu. Snažili sme sa vyrozprávať istý príbeh, ktorý je háklivý, takže je dosť možné, že sa to niekoho aj dotkne. Je to fraška, je to brané z pozície, že tieto veci už treba konečne odľahčiť a nebrať ich až tak vážne. Ľudia sa už príliš dlho zaoberali politikou a veľmi si ju brali k srdcu.
Vy ste knihu písali dvaja. Prečo a ako sa vám písalo?
Veľmi dobre, navzájom sme sa dopĺňali, aj tým, že tá téma bola o politike i reklame, o ktorých niečo vieme. A sme priatelia, ktorí si nepotrebujú napínať svoje egá, aby tomu druhému niečo dokazovali.
Dávali ste na seba navzájom pozor pri písaní? Malo vydavateľstvo nejaké obmedzenia?
Nie, ja som ten typ tvorcu, ktorý by si to nenechal.
Venujete sa aj hudbe a filmu. Nie je to veľa na jedného človeka?
Neviem, mne sa to nezdá. V hudbe si vždy oddýchnem a robím ju popri svojich základných veciach, ako sú film a písanie. Hudba je pre mňa takou malou rajskou záhradou, kde si chodím oddýchnuť. Nerobím ju profesionálne, myslím tým, že sa nemusím stále pokúšať o zákazky typu, že chcem hrať na otvorení Eurovei alebo na žúre Penty vo Vysokých Tatrách.
Kto je Maroš Hečko
Narodil sa v roku 1967 v Bratislave. Absolvoval Filmovú a televíznu fakultu VŠMU. Venuje sa písaniu, filmu aj hudbe. Je riaditeľom festivalu Azyl. Napísal niekoľko filmových scenárov a námetov, napríklad Na krásnom modrom Dunaji. S projektmi Bezmocná hŕstka a Home Made Mutant vydal dokopy 11 albumov. Pôsobil aj v skupine Free Faces. Vydal tri knihy, najnovšie s Michalom Havranom politickú frašku Kandidát.
Prečítajte si úryvok z knihy Kandidát
Ulica je pekná, pokojná, život v tejto štvrti môže byť príjemný a my by sme sa tu mohli pár dní zdržať.
V našom aute s nálepkami plynárov, ktoré musíme pravidelne meniť (raz možno na rad príde aj pohrebná služba), je teplo, tak čo viac ako čerstvý čaj, kávu a trochu whiskey potrebujeme ku šťastiu?
Kolega sa nalieva kávou. Instantnú karcinogénnu brečku vymyslenú Maxom Morgenthalerom nepijem. Všade si so sebou nosím maté z cezmíny paraguajskej a sŕkam ho, kým je horúce, z tekvičky cez bambusovú tyčinku.
Práve som nainštaloval všetky potrebné zariadenia. Aj tie, ktoré pravdepodobne nikdy nepoužijeme. Neviem, ako dlho budeme na projekte pracovať. Zatiaľ bola suma dohodnutá na dva mesiace s poznámkou, že sledovanie sa môže po skončení prvej etapy predĺžiť.
„Ako Tour de France,“ povedal Jazva, zasmial sa a doplnil, že by nemal nič proti tomu, keby sme tých etáp mali toľko, čo tieto slávne preteky.
Z prichádzajúcich mužov nikoho nepoznám. Je to iba ochranka z domu. Ale auto, ktoré zastavilo pred bránou, je z biskupského úradu. Nemá síce žiadne nálepky po bokoch ako napríklad my, ale spoznateľní sú aj bez toho. Jeden z ochranky otvoril zadné dvere a vychádzajúci pán je náš starý známy. Biskupa Jozefa som mal na radare už viackrát. Vždy bol síce na mojich zoznamoch, ale nikdy na neho nebolo jasné zadanie. Rád som počúval jeho telefonáty a rozhovory, aj keď sme boli oficiálne vypnutí a nemuseli robiť. Biskup je zaujímavá postava. Drobný, šľachovitý, nie príliš rýchly v pohyboch, ale sú, ako by som to povedal, presné, áno, presné. Tipoval by som, že v mladosti behal maratón alebo šermoval. Vysoké čelo nad jeho hustým obočím pôsobí vznešene. Charizmatický muž. Zapôsobil na mňa. Nenahovorí toho veľa, ale čo povie, dáva zmysel. Slovami neplytvá. Odkedy sa nám takto znenazdajky znovu priplietol do cesty, nahrali sme štyri rozhovory, ktoré som zatiaľ uložil len na záložný hardisk. Nestretáva sa s hocikým. Naposledy to bola káva na biskupskom úrade s ministrom financií a deň predtým obed s veliteľom policajného prezídia. Vidno, že má vplyv. A dobre sa oblieka. V Miláne je vraj častejšie ako vo Vatikáne. Na mieru šité topánky pre cukrovkou opuchnuté nohy, drahé látky, Jazva vravel, že niektoré sú ešte zo zásob, ktoré nosili Benátčania z Orientu. Nikdy nechodí oblečený ako duchovný. Keby nemal malý rímsky golier, tak by to na ňom nebolo ani vidieť, ale zase po parížskych mólach sa prechádzajú modeli s rímskym golierom
a myslím, že tiež nie sú prelátmi.
Záhrada okolo vily je pekne upravená. K dverám vedie chodník vysypaný jemným štrkom so zmesou prírodného lístia z hory Fudži. Povedali nám to v záhradníckej firme, keď sme potrebovali zistiť, kde sú nainštalované rozprašovacie hlavy na polievanie trávnika. Paradise Now! Úžasný názov pre záhradníctvo. Evokuje jasnú predstavu o božskej záhrade, ktorú môžem mať o chvíľu aj pred vlastným domom. V Paradise Now ani len netušia, že cez vodovodné potrubie, ktorým majiteľ naháňa Evian ohrievaný na devätnásť stupňov k svojim vzácnym ružiam z rozmrazených sadeníc nájdených po Scottovej výprave do Antarktídy, nainštalujeme odpočúvanie. Zhodne sme s Jazvom pred vedúcim usúdili, že sme takú záhradu ešte nevideli, a že by sme
s manželkami podobnú veľmi chceli. Ak niekedy nejakú budem mať, samozrejme myslím manželku, potom jej takúto záhradu určite zadovážim, povedal som si v duchu. Ženatých chlapov, ktorí chcú urobiť radosť svojim polovičkám, sme pred záhradníkom zahrali dokonale, takže porozprával aj to, čo nebolo nutné. Sľúbil nám divoké borovice z Libanonu a cédre z Aleppa a snažil sa nás presvedčiť sa, že ich kvety, tráva a mach pochádzajú z prvých hodín po stvorení sveta. Také boli aj ich ceny, spred vzniku inflácie.
Biskup sa v chôdzi po chodníku mäkšom ako podrážky Air Nike zjavne vyžíval. Mal na tvári výraz borgiovskej slasti, akoby bolo vykúpenie a Jeho druhý príchod na blízku. Prišiel k nemu majordóm. Biskup mu odovzdal elegantný kabát, pozrel sa pod nohy a zmizol
v dome. Prebral ho môj kolega, ktorý inštaloval hviezdice kamier, snímačov a senzorov.
Stále nikto neprišiel. Nemáme jediný záznam. Kamera ukazuje biskupa sediaceho za stolom. Niečo si zapisuje. Nevidíme príliš dobre, kamera je ukrytá medzi kvetmi, ktoré v predchádzajúcich dňoch začali kvitnúť. Majiteľ domu je milovníkom vzácnej vegetácie. Zbiera divoké rastliny a nevídané stromy, v lesoparku za sídlom má v korunách niekoľko stromových obydlí. Vraj tam často prespáva. Akoby niečo chýbalo. Tropická saturácia vzduchu silnými vôňami, možno žil dlho niekde
v delte Nigeru alebo bližšie k stredu Afriky, k jazerám. Jeho záľuba nám však spôsobila problémy s inštaláciou. Kolega stále myslel na to, že nám kamery a mikrofóny poškodí záhradník pri prekopávaní a pristrihávaní lístkov. Bál sa, že nám technológiu zničí.
Zatiaľ sa nič nestalo, biskup pije starý armagnac, ktorý mu podal do ruky majordóm ešte na chodbe. Nič si nepovedali, zjavne vie, čo pije a vie, kedy mu to má ponúknuť. Pije, sedí, obzerá si nechty a čosi píše. Mohol by už niekto prísť. Musím ísť na chvíľu von.
Neviem prečo, ale tento dom je pod prísnejším dohľadom, ako čokoľvek, čo som robil doteraz. Keď som zákazku prijal, doniesol mi kuriér grafitovú kartu emitovanú v Belize. Mohli sme nakúpiť akýkoľvek materiál, ísť do internetového obchodu NASA, CIA a KGB, ale mali sme zakázané platiť za potraviny alebo za benzín.
Ľudí, ktorých máme monitorovať, sme nazvali Lóža. Zdá sa nám to príhodné. Na fotografiách, ktoré sme dostali, vyzerajú veľmi asketicky a vážne. Na jednej z nich všetci sedia za obrovským okrúhlym stolom. Nechápem, ako sa to niekomu v takej kvalite podarilo urobiť. Vysoké rozlíšenie, silný objektív. Museli o tom vedieť. Inak si to neviem vysvetliť. Možno sa nechali fotografovať do ročenky alebo výročnej správy, nikto z nich sa však nepozerá priamo do objektívu. Nikto z nich sa neusmieva. Dostal som to v elektronickej verzii, takže si môžem jednotlivé tváre približovať do obrovských detailov a skúmať ich. Spomenul som si na konšpirátorskú lóžu P2 a celkom sa mi to zapáčilo.
Ukážku poskytlo vydavateľstvo Inaque.sk