Pod názvom Lúčnica – môj život uviedol v stredu večer tento aj vo svete známy slovenský súbor vo veľkej sále bratislavského Istropolisu program, venovaný 85. narodeninám umeleckého šéfa a choreografa Štefana Nosáľa. V réžii Jána Ďurovčíka, žiaka profesora Nosáľa, sa predstavili tanečný súbor a jeho sólisti, spevácka skupina a orchester Lúčnice. Jednotlivé čísla programu odmenili diváci spontánnym potleskom a záverečným standing ovation, keď sa prišiel poďakovať vďačnému publiku aj jubilant Štefan Nosáľ.
Program bol doplnený videodokrútkami s výpoveďou jubilanta aj gratulantov Emílie Vášáryovej, Kamila Peteraja, Joža Ráža, Jána Ďurovčíka či súčasného riaditeľa Lúčnice Mariána Turnera. Lúčnica uvedie tento program aj v dňoch 19. až 21. januára.
„Lúčnica je môj život, prežil som vyše 60 rokov s týmto kolektívom a mám radosť, že tie naše krásne tradície v takejto javiskovej podobe – myslím si že dobrej – dojímajú ľudí nielen u nás doma, ale aj vo svete. Dajako sme poslúžili tomuto národu. Je to krásne, keď vo svete vstávajú a tlieskajú. To je veľká odmena, vo svete robíme dobré meno,“ povedal Nosáľ.
Na otázku, čo by bola Lúčnica bez profesora Nosáľa, riaditeľ Marián Turner odpovedal: „Myslím si, že by nebola. Profesor Nosáľ dal tú pečať, aj v 85. rokoch stále robí s takýmto elánom a nadšením. Okrem nekompromisnej profesionality, ktorú v sebe má, je to aj obrovská úcta k tradícii, ku kultúre, k tomu, čo robí, čo neskonale ľúbi. A bez tej lásky by to nemohlo existovať. Lúčnica je synonymum profesor Nosáľ a naopak. Bez toho by sa to nedalo robiť.“
https://www.youtube.com/embed/7Lpi8mku2A0
Zdroj: YouTube
„Pán Nosáľ je pre nás ako druhý otec, pretože každý z nás tanečníkov sme viac v Lúčnici ako doma. Aj sa tak správa, váži si nás, drží si od nás odstup, drží disciplínu,“ dodal sólista tanečnej zložky Michal Dudáš.
Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. V rokoch 1947–1953 vyštudoval Fakultu Inžinierskeho staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
Vzťah k ľudovému umeniu získal v rodnom kraji, kde vždy bolo silné folklórne zázemie. Od roku 1949 pôsobil ako tanečník, postupne umelecký vedúci tanca a choreograf skupiny Odzemkári, neskoršej zložky Lúčnice, kde sa v roku 1951 stal umeleckým vedúcim a choreografom súboru.
Na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) začal v roku 1953 študovať choreografiu. Štúdium ukončil v roku 1957 a ďalej sa venoval choreografii. V rokoch 1972–1992 bol vedúcim katedry tanečnej tvorby na Hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave. Získal hodnosť docenta a v roku 1980 ho vymenovali za profesora pre odbor choreografie.
Na poste choreografa a umeleckého vedúceho ovplyvnil umelecké smerovanie Lúčnice, vytvoril svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov a ich umeleckej javiskovej štylizácie. Pod jeho vedením tancovali stovky tanečníkov a vychoval viac ako tridsať profesionálnych choreografov. Jeho choreografie patria k najvýznamnejším umeleckým výtvorom v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca. Vyznačujú sa rešpektovaním autentickosti folklórneho materiálu pri umeleckej štylizácii tanca, výraznou priestorovou kresbou, výtvarným cítením a vyváženou diferenciáciou sólistov a zboru.
Medzi jeho posledné tančené choreografie patria 50 rokov krásy (1998), Pieseň a hra (2001) a 55. výročie (2003). Choreograficky spolupracoval aj so Slovenským národným divadlom (SND) v Bratislave, Národným divadlom (ND) v Prahe a Belgickou kráľovskou operou v Antverpách.
Legendárne Na skle maľované, na ktorom autorsky spolupracoval, malo v SND 640 repríz, čo je absolútny rekord v slovenskom divadle. Autorsky spolupracoval s Československým štátnym filmom, Československou televíziou, Laternou magikou, televíziou Spolkovej republiky Nemecko (SRN). Spolupracoval na filmoch Rodná zem a Rok na dedine.
Tvoril s folklórnymi súbormi doma i v zahraničí. Režíroval programy folklórnych festivalov v Strážnici, vo Východnej, v Detve. Na konte má aj niekoľko publikácií.
https://www.youtube.com/embed/c6QBVxWyCnA
Zdroj: YouTube
Štefanovi Nosáľovi udelili titul Zaslúžilý umelec (1968), titul Zaslúžilý pracovník kultúry (1978) a titul Národný umelec (1989). Vo februári 1997 mu prezident SR udelil za celoživotné dielo štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2002 získal Krištáľové krídlo v kategórii hudba a tanec. V januári 2007 mu prezident SR udelil vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR.
Nie je náhoda, že manželka profesora Nosáľa je lúčničiarka, tak ako nie je náhoda, že práve z dielne speváka Joža Ráža pochádza hit Tanečnice z Lúčnice, roker je jeho zaťom.