V tradičnej čínskej symbolike je nebeský drak symbolom premeny a prispôsobivosti. Mocný nebeský drak, ktorý chce vyletieť čo najvyššie do nebeských výšin, v momente, keď vyletí privysoko a začne byť príliš sebavedomý, stráca svoju silu a klesá späť do morských hlbín, akoby mu niekto pristrihol krídla... I Legendárna Kniha premien I ťing, ktorá je prvou z piatich kníh základného kánonu klasickej čínskej vzdelanosti, ho uvádza ako svoj organizujúci model. Publikácia Čína, krajina nebeského draka (Ikar, 2001; v preklade Márie Čarnogurskej -- prekladateľky klasickej čínskej literatúry a odborníčky na starovekú čínsku filozofiu), je dielo, pod ktoré sa podpísal tím významných odborníkov venujúcich sa čínskej civilizácii. Publikácia o jednej z najfascinujúcejších svetových civilizáciách odhaľuje rôzne aj doteraz neznáme artefakty, ktoré sú v jej kontexte zaradené chronologicky a geograficky. Je zameraná najmä na dejiny čínskej monarchie, a to od jej zrodu až po jej pád. Zahŕňa veľkú oblasť historického územia od počiatkov dejín tradičnej čínskej kultúry, cez pravek až po 20. storočie, pričom pomáha čitateľovi urobiť si predstavu aj o možnom vývoji Číny v prvých desaťročiach 21. storočia. Publikácia je popretkávaná množstvom farebných a kvalitných fotografií, ilustrácií, prehľadnými a farebne odlíšenými mapkami a tiež mnohými tabuľkami dynastií, ktoré pomáhajú pri orientácii v spleti čínskych dynastií. Zaujímavosťou je i záverečný dodatok -- malý sprievodca čínskym jazykom aj s jeho slovenskou transkripciou. Publikácia v prvej z troch častí s názvom Čínsky svet ponúka široký geografický, historický, ale aj politický záber. Tu sa čitateľ dozvie napríklad o prvom čínskom štáte dynastie Šang, o prvom zvrchovanom cisárovi, či o spojení jednotlivých obranných opevnení do Veľkého múru (samotní Číňania ho nazývajú Dlhý múr). Zaujímavosťou tejto časti je jazyková mapka Číny i s vysvetlivkami, ktorá veľmi prehľadne demonštruje najrôznejšie čínske jazyky a dialekty. Rozprávania sú doplnené mnohými zaujímavosťami, akými bolo aj zväzovanie nôh, ktoré sa v Číne tradovalo a bolo jedným z najmučivejších príkladov podrobenia žien. "Spočívalo v pevnom omotaní chodidiel dievčat vo veku štyroch až piatich rokov dlhým obväzom tak silno, že sa im chodidlá postupne zlomili a prsty sa dostali až pod päty. Tento veľmi bolestivý proces trval celé roky, kým nohy neprestali rásť. Výsledkom boli tzv. ľaliové nôžky, to znamená len 7 -- 8 cm dlhé chodidielka sťa "zlaté ľalie". Ďalšia časť knihy sa pod názvom Viera a náboženské obrady zaoberá filozofiou, náboženstvom, náboženskými obradmi a rôznymi posvätnými rituálmi tradičnej Číny. Pútavou formou načrtáva tri hlavné čínske náboženské a filozofické prúdy: konfucianizmus, taoizmus a budhizmus, pričom v skratke opisuje i životy veľkých majstrov -- zakladateľov týchto prúdov, ako aj ich základné traktáty: Kchung Fu c'a, čiže Konfúcia, starého majstra, čiže Lao c'a, a tiež zakladateľa budhizmu, Siddhárthu Gautamu, ktorý na vrchu Bódhgaja v severnej Indii dosiahol osvietenie a stal sa tak Budhom -- osvieteným. V tejto časti sa čitateľ dozvedá o Konfúciových mravných princípoch, o jeho kánone, ale aj o najdôležitejšom traktáte v taoizme -- Tao Te ťingu -- o ceste Tao a jej tvorivej energii Te, o protikladoch jin a jang; o Budhovej strednej ceste či jeho štyroch vznešených pravdách, ale aj o najpopulárnejšej a najuznávanejšej predstaviteľke nesmrteľnosti, bohyni Si wang mu, ktorá je známa pre svoj broskyňový strom, na ktorom iba raz za 3 000 rokov dozrievajú broskyne nesmrteľnosti. V poslednej časti Tvorivosť a objavy predstavuje hmotné kultúrne dedičstvo čínskej civilizácie -- umenie, umelecké remeslá, architektonické schopnosti, liečiteľstvo a medicínu (tradičná čínska medicína prežíva svoj svetový návrat práve v posledných rokoch), divadelné a tanečné umenie, vedu a techniku. Podľa demografických odhadov v najbližších päťdesiatich rokoch Čínu v počte obyvateľov predbehne India. Kvantita však už pomerne dlho nie je znakom kvality, Čína je krajinou odsúdenou napriek podozrivému politickému režimu na úspech. Jej symbol znázorňuje premenu a prispôsobivosť, čo je základný predpoklad na úspešné prežitie v konkurencii kultúr a ekonomík.