Je verejným obchodným tajomstvom, že viac než polovicu celosvetového trhu s hudobnými nosičmi prakticky ovláda päť mamutích koncernov: Warner music, Universal music group, BMG/Ariola, Sony Music a EMI/Monitor, ktorým sa v branži hovorí majors. Slovenský trh má však svoje špecifiká a krivka komerčného úspechu tu má nevyspytateľný tvar.
MP3 a napaľovateľné CD
Hudba je veľmi výnosný biznis. Náklady na nové CD sú neporovnateľné so sumou, ktorú pohltí výroba nového filmu, a hudobníci nemajú (na rozdiel od kolegov literátov) núdzu o publikum. Napriek tomu sa od začiatku deväťdesiatych rokov ceny za hudobné albumy začali šplhať k cifrám, pri ktorých si aj solídne zarábajúci občan kúpu svojho obľúbeného interpreta dvakrát premyslí. Príčinou vysokých cien boli (sú) rastúce honorárové nároky hviezd rovnako ako nákladné marketingové kampane a percento zisku, ktoré je podstatou každého obchodu. Zákony ponuky a dopytu však nepustia -- v súvislosti s nástupom digitálnych technológií a internetu "neviditeľná ruka" trhu zasiahla. Pomocou objavenia technológie mp3 (zdigitalizovanie audiosignálu formou kompresie umožňujúcej uskladnenie niekoľkých albumov na jedno CD) nastali pre majors krušné časy. Z normálneho nosiča si v podstate každý vlastník počítača a príslušného softvéru môže vyrábať doma ľubovoľný počet kópií. Postupom času sa niektorí hackeri začali špecializovať na šoubiznis a stalo sa vecou ich prestíže, aby nový film alebo hudobný album sprístupnili na vybraných webových stránkach niekoľko dní pred jeho oficiálnym uvedením. Bežne dostupné programy ako Napster, Gnutella či AudioGalaxy začali umožňovať voľné a rýchle šírenie hudby na internete a získali si masovú popularitu. Než sa majorom podarí obmedziť činnosť jedného, uplynie dlhý čas (ako to bolo v prípade Napsteru) a dovtedy vznikne x ďalších serverov.
Zabíja kopírovanie hudbu či vydavateľov?
Veľkí vydavatelia sa spojili a snažili zareagovať kampaň pod názvom Kopírovanie zabíja hudbu. V rámci horlivých diskusií vyplávalo na povrch niekoľko pozoruhodných faktov --- napríklad doteraz nikto neobhájil, prečo napríklad trojciferné ceny nových CD zahraničných interpretov začínajú (v lepšom prípade) číslom šesť a dokonca niekoľko interpretov vyhlásilo, že vďaka kopírovaniu sa ich hudba aspoň dostane k väčšiemu počtu fanúšikov.
V každom prípade, Slovensko je už len z hľadiska počtu obyvateľov pri poslednom sčítaní ľudu, zanedbateľný trh. Veľké firmy tu preto nemajú ani oficiálne sídlo. Vo väčšine prípadov ide o pražské pobočky. Cestu k zákazníkom sa snaží hľadať každá po svojom. Práve v týchto dňoch napríklad zahraničné vedenie rozhodlo, že slovenská filiálka Warner music končí svoju činnosť. CD sa sem budú naďalej distribuovať. V praxi to znamená len to, že recenzie produktov WM zmiznú z našich médií (model závislosti novinárov a vydavateľov je inak námet na samostatnú veľkú tému) .
Inou cestou sa rozhodli reagovať na uvedené problémy v Sony Music/Bonton -- okrem záslužnej reedičnej činnosti (firma vlastní práva na archív OPUS-u) slovenská pobočka prednedávnom vydala oficiálnu tlačovú správu o zrovnoprávnení cien za CD domácich interpretov na sumu 350 Sk, čím v podstate verejne ukázala reálnu hodnotu nosiča s populárnou hudbou. Právomoc žiadnej z tunajších pobočiek však nesiaha na úroveň ovplyvňovania cien za albumy zahraničných interpretov, a preto je ich snahou aspoň získať čo najviac populárnych domácich hudobníkov. Z komerčného hľadiska sa nepochybne najlepšie darí Universalu, ktorý "zastrešuje" napríklad Richarda Müllera, Janu Kirschnerovú a Ivana Táslera.
Tretia cesta -- made in SK
Priestor na našom trhu je ako stvorený pre malé a dravé vydavateľstvá. Diery do sveta kvalitnej hudby sa snažia plátať dve distribučné spoločnosti (www.divyd.sk a www.wegart.sk), ktoré selektívnym spôsobom, resp. na objednávku dovážajú produkciu renomovaných značiek menej komerčnej hudby ako ECM, Rykodisc/Palm Pictures či Ninja Tune a Touch.
Domáci skladatelia i interpreti môžu priebežne nájsť útočište napríklad pod hlavičkou Slovenského rozhlasu (skupina Ghymes, ľudová i vážna hudba), Millenium records & Publishing (posledný album Petra Lipu, Soňa Horňáková), Slovart records (prevažne klasická hudba), nájde sa tu však aj ojedinelý pokus vyrovnať sa s fenoménmi, o ktorých bola reč v úvode. Agilná firmička Slnko records vznikla len pred niekoľkými mesiacmi a prišla s úplne novou vydavateľskou filozofiou. Tá sa zakladá na združovaní spriaznených hudobníkov a šírení ich hudby pomocou napaľovaných CD spôsobom "print on demand". Funguje to jednoducho -- okrem obchodov sa nosiče predávajú na koncertoch alebo keď si niekto, povedzme, na základe ukážok vo formáte mp3 umiestnených na webovej stránke album objedná, obratom ho dostane poštou. Nevznikajú ležiaky a výrazným spôsobom sa redukujú celkové náklady. Jednoducho alternatívne vydavateľstvo v pravom zmysle slova.
Čo sa dá robiť?
Vianoce každý správny obchodník slávi v predstihu a posledné mesiace v roku sú tak aj pre vydavateľov jedinečnou príležitosťou odľahčiť peňaženky kúpychtivých jedincov. Vymýšľajú sa špeciálne kampane, znižujú sa ceny, vydávajú sa výberové albumy, dvojalbumy... skrátka každý sa snaží nielen prežiť, ale aj čosi zarobiť. Skúste si spomenúť, kedy naposledy ste si aj mimo decembra kúpili nejaký hudobný album a prečo ste tak urobili. Alebo neurobili.