Od úmrtia prvej významnej ženskej režisérky v dejinách slovenského divadelníctva, herečky Magdy Lokvencovej-Husákovej, prvej manželky komunistického politika a v rokoch 1975-1989 prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR) Gustáva Husáka, uplynie dnes 50 rokov. Bola významnou predstaviteľkou slovenskej avantgardnej divadelnej tvorby. Život pôvabnej, inteligentnej, nadanej, ctižiadostivej, charizmatickej osobnosti bol plný dramatických zvratov.
Narodila sa 13. septembra 1916 v českom Pacove. Na nátlak rodičov vyštudovala právo, ale ťahalo ju to k divadlu. Preto popri práci ešte študovala herectvo na konzervatóriu a svoj profesionálny život zasvätila tomuto umeniu.
Keď mala dvadsaťdva rokov vydala sa za mladého, ambiciózneho intelektuála - komunistu JUDr. Gustáva Husáka, s ktorým mala dvoch synov. Od roku 1946 jej manžel patril medzi najvplyvnejšie politické osobnosti na Slovensku a ona v tom čase začala pracovať v divadle Nová scéna ako herečka a asistentka réžie, neskôr ako samostatná režisérka.
Ako prvá inscenovala autorov, ktorí na slovenských javiskách predtým neboli - Bertolt Brecht, Vladimír Majakovskij, Luigi Pirandello, Agatha Christie a ďalší. Nadväzovala na líniu medzivojnovej avantgardy, bola žiačkou Jána Jamnického. Snažila sa o tvorbu aktuálneho divadla, ktoré by rezonovalo s dobou. Či išlo o komorné psychologické hry, intelektuálnu drámu, alebo štylizované komédie. Uplatnila sa aj na filmovom plátne vo filmoch Vlčie diery, Muž, ktorý sa nevrátil, Štyridsaťštyri, Jánošík I. a II. In memoriam jej československí kritici udelili cenu Trilobit za prínos v odbore televíznej inscenácie spolu s takými osobnosťami, ako je Miloš Forman či Jozef Kroner.
Prečítajte si aj:
Prvá veľká žena. Magda Husáková Lokvencová
Keď prišli päťdesiate roky 20. storočia a jej manžela zatkli komunisti, ju prepustili z divadla za amorálne pôsobenie na členov súboru. Nejaký čas bola bez práce, potom ju "odložili" do Národného múzea, kde za tri roky položila základy divadelného archívu. Štátna bezpečnosť jej navrhovala, aby sa rozviedla, potom by sa mohla vrátiť do divadla, čo však odmietla. Pritom už pred uväznením Gustáva Husáka jej manželstvo bolo v kríze. Keď sa jej manžel po desiatich rokoch vrátil z väzenia, až vtedy sa s ním rozviedla. Popri práci v archíve začala robiť Magda Lokvencová-Husáková divadlo mimo Bratislavy. V sezóne 1955-1956 dostala angažmán v Košiciach a od roku 1956 angažmán v Bratislave na Novej scéne. Zomrela 17. januára 1966 v Bratislave, deväť rokov pred tým, ako sa Gustáv Husák stal hlavou štátu v bývalom Československu (1975-1989).
Magda Lokvencová-Husáková bola rovnako nadšená komunistka ako jej manžel. Myšlienke komunizmu zostala verná aj napriek tomu, že G. Husáka v päťdesiatych rokoch minulého storočia vo vykonštruovanom procese odsúdili na doživotie, že sa jej zrútil súkromný život, že jej deti nemali ľahký život. Počas Husákovho prezidentovania ju radšej nespomínali, nebolo isté, ako zareaguje hlava štátu. Podobný osud mal aj herec Ctibor Filčík, kvôli ktorému sa Lokvencová s Husákom rozviedla a čo jej Husák dlho nevedel odpustiť. Aj keď Filčík patril medzi uznávaných umelcov, nikdy nebol nominovaný na titul národný umelec, toto ocenenie totiž odovzdávala hlava štátu. Nenašiel sa nikto, kto by riskoval navrhnutie Filčíka na toto ocenenie.
Na kultúrnom podujatí Divadelná Nitra 2010 uviedli divadlo P.A.T. a Štúdio 12 monodrámu M.H.L. o živote prvej slovenskej divadelnej režisérky a zároveň manželky Gustáva Husáka Magdy Husákovej-Lokvencovej. Zuzana Liová nakrútila o nej dokumentárny film s názvom Prvá: Magda Husáková Lokvencová.