Výsledky pondelkového prieskumu hľadania pozostatkov sochy Márie Terézie, ale aj iných skúmaní tzv. podvodnou archeológiou v Dunaji dnes prezentoval Attila Tóth prednáškou Čo sa skrýva v Dunaji na výstavisku Incheba v rámci expa Pamiatky.
"Ak si niekto myslel, že nájdeme Máriu Teréziu sediacu na koni, tak ho sklameme. V mieste zhodenia úlomkov tejto sochy sme však sonarom našli tri anomálie - rôzne veľké predmety, ktoré môžu pochádzať zo sochy. O tom sa možno presvedčiť až potápačským výskumom," konštatoval Tóth z budapeštianskej výskumnej skupiny Argonauta.
Zároveň vysvetlil, že je veľký rozdiel medzi morským a riečnym prieskumom. Morský je atraktívny, aký ho poznáme z filmov, kým riečny má iné špecifiká. Okrem toho, že tam nie sú húfy farebných rýb v priezračnej vode, sú rieky temné a s prúdiacou vodou, ktorá všeličo odnáša, ale v hĺbke pod nánosmi aj ponecháva.
"Dunaj bola hraničná rieka Rímskej ríše, pri ktorej stálo veľa strážnych veží a opevnených prístavov. Pri našom výskume využívame aj archívne dokumenty, ale mapy do roku 1700 neexistovali. Takže nie sú zakreslené bitky, pri ktorých dochádzalo k potopeniu lodí. To nám sťažuje pátranie," priblížil expert, ktorý si po štúdiu archeológie špecializáciu výskumu pod vodou doplnil v Taliansku a vo Francúzsku, pretože v Maďarsku tonie je možné.
Pri poklese vody Dunaja v roku 2011 sa jeho skupine podarilo nájsť pozostatky drevenej lode. Trámy boli pospájané drevenými spojmi a podľa letokruhov zistili, že loď je z raného stredoveku, okolo roku 1320. To je najstarší nález lode v Karpatskej kotline. "Keby to bolo v morskom prostredí, mikroorganizmy by drevo zlikvidovali. Preto na dne mora nie sú drevené lode," zdôvodnil prednášajúci.
Pripomenul aj prípad nájdenia inej drevenej lode z rovnakého obdobia, ktorú si záujemca porezal na kusy a odviezol domov. "Po upozornení občanmi sme mu túto krádež úradne skonfiškovali, dali do múzea a neskôr celú loď poskladali. Archeologické dedičstvo patrí do vysokého stupňa ochrany kultúrneho dedičstva," poučil prítomných.
Zaujímavý prípad sa črtá objavením trčiacej lode v ramene Dunaja, ktorá je pod nánosmi štrku neporušená, a teda nevyrabovaná. Vraj to môže byť časť legendárnej prepravy klenotov z roku 1526, kedy z vtedajšieho Budína ich útekom pred vojnou odvážalo 66 lodí. "Keď sa nám podarí tohto roku s talianskymi potápačmi urobiť výskum, možno to bude svetová rarita, ak objavíme tento poklad kráľovnej Márie," dodal Tóth, ktorého snom je vytvoriť v Maďarsku komplexné centrum riečnej archeológie pre medzinárodnú spoluprácu.
Spomínaný prieskum Dunaja a prednáška je zásluhou Bratislavského okrášľovacieho spolku prvou akciou so Slovenskom. Skupina Argonauta už spolupracuje s Francúzskom, Slovinskom, Srbskom, Chorvátskom a Talianskom.