StoryEditor

Legendárny Jánošík Paľo Bielik zomrel pred 30 rokmi

23.04.2013, 00:00
Autor:
tasrtasr
Národný umelec Paľo Bielik sa preslávil ako Jánošík, neskôr ho sám úspešne režíroval.

Národný umelec Paľo Bielik je zakladateľskou osobnosťou slovenskej kinematografie. V utorok 23. apríla uplynie 30 rokov od jeho úmrtia. Jeho filmová tvorba v úlohe herca, režiséra a scenáristu patrí medzi klenoty česko-slovenskej kinematografie a je ovenčená i tým, že pri svojom filmárskom nadšení bol i veľmi skromným človekom. Dokázal čerpať z pôvodného rázu krajiny, vedel nájsť obrazy až biblickej krásy, napríklad pri poľných prácach či cirkevných slávnostiach.





Paľo Bielik sa narodil 11. decembra 1910 v obci Senica, dnes miestnej časti Banskej Bystrice. Ako študenta odbornej školy v Banskej Bystrici, ktorý hrával v ochotníckom divadle, si ho všimol v úlohe Jánošíka z rovnomennej hry od Jiřího Mahena profesor Karol Plicka a odporučil ho režisérovi Martinovi Fričovi do jeho pripravovaného filmu Jánošík (1935). Upútala ho najmä Bielikova vysoká, takmer dvojmetrová postava, športové založenie a charizma. Spracovanie legendárneho príbehu o slovenskom ľudovom hrdinovi s výrazným hereckým výkonom Paľa Bielika v titulnej postave vynieslo režisérovi filmu Fričovi československú filmovú cenu za rok 1936 a z Bielika urobilo filmovú star. Film Jánošík priaznivo prijala medzinárodná filmová kritika pri jeho uvedení na benátskom filmovom festivale Biennale v Taliansku a predali ho do 32 štátov sveta ako jediný československý film z celého obdobia prvej republiky. Po hereckom debute u režiséra Friča hral Bielik aj v ďalších filmoch tohto významného českého režiséra, vo filme Hordubalové (1937) a Čapkovy povídky (1947).

Úspech filmu Jánošík priviedol Bielika na profesionálnu umeleckú dráhu. V rokoch 1939 až 1942 bol členom Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave a potom v rokoch 1943 až 1945 ako režisér krátkych filmov nakrútil niekoľko populárno-náučných filmov. Počas Slovenského národného povstania (SNP) Paľo Bielik nakrútil s Karolom Krškom dokumentárne zábery z povstaleckých bojov, z ktorých v roku 1945 vznikol dokument Za slobodu. Pri nakrúcaní prvého na Slovensku vyrobeného filmu po 2. svetovej vojne Varúj...! v roku 1946, adaptácie drámy Ivana Stodolu Bačova žena v produkčnej spoločnosti Slofis, bol Paľo Bielik spoluscenáristom a Fričovým spolurežisérom a vytvoril i jednu z hlavných postáv. Kvalitná sociálna dráma, ukazujúca ťažký život chudobných vrstiev na slovenskom vidieku a ešte ťažší údel baníkov hovorí o odchode chudobného Slováka Ondreja Muranicu, alias Paľa Bielika do Ameriky za prácou, o banskej katastrofe, pri ktorej sa Muranica síce zachránil, ale stratil pamäť a keď sa mu po dlhom čase vrátila a prišiel späť domov, našiel svoju milovanú Evu vydatú za svojho najlepšieho kamaráta... Bielik mal skúsenosť so Stodolovou drámou z čias pôsobenia v SND, kde postavu Ondreja Muranicu hral.

 Tri roky po druhej svetovej vojne sa Bielik vyhranil už ako režisér pre svoj prvý celovečerný film Vlčie diery (1948), ktorý ocenili hlavne pre autentickosť z obdobia SNP. Najznámejšie filmy, ktoré ešte režíroval sú V piatok trinásteho (1953), Štyridsaťštyri (1957), Kapitán Dabač (1959), Jánošík (1962-1963), Majster kat (1966). Okrem réžie sa na svojich filmoch podieľal aj ako autor námetov a scenárov. Po historickej dráme Traja svedkovia (1968) sa ako režisér odmlčal. K filmovej tvorbe sa vrátil v druhej polovici 70. rokov 20. storočia ale už len ako scenárista.

V roku 1948 sa naplno rozbehla činnosť cenzúrnych orgánov, ktoré o dva roky neskôr film Varúj...! spolu s ďalšími 541 filmami vyradili z filmovej distribúcie, pretože nevyhoveli ideologickým kritériám. O rok neskôr pri prehodnocovaní naďalej zostal film v trezore, pretože ho komisia považovala za nevhodný z hľadiska ideovej hodnoty. Podobne dopadol aj film Vlčie diery, ktorý "niesol stopy buržoáznej filmovej tvorby i buržoázneho nacionalizmu". Pritom Bielik ešte v roku 1949 za Vlčie diery dostal Slovenskú národnú cenu.

Titul zaslúžilý umelec mu udelili v roku 1955, národným umelcom sa stal v roku 1968. Zomrel 23. apríla 1983 po dlhej chorobe v Bratislave. Dožil sa 72 rokov. V roku 2010 vyšla o zakladateľovi slovenského filmu monografia s názvom Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra.

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
15. január 2026 23:09