Pred piatimi rokmi, 18. júla 2009 sa na 13. ročníku hudobného festivalu Bažant Pohoda v Trenčíne odohrala tragédia, pri ktorej zomreli dvaja ľudia a niekoľko desiatok sa zranilo. Vplyvom nepriaznivého počasia sa zrútil stan. Usporiadateľ podujatia Michal Kaščák po tejto udalosti uvažoval aj o definitívnom konci festivalu. Stále sa však teší veľkej obľube...
Hoci Michal Kaščák vtedy uvažoval o konci festivalu, dnes sa mu darí ešte viac a ľudí baví.
Pripomeňte si chronológiu vyšetrovania tejto tragickej udalosti:
18. júla 2009 – Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal na tento deň pre okolie Trenčína druhý výstražný stupeň. Na poludnie sa výstraha zmenila na stupeň číslo jeden. O 15.00 hodine usporiadatelia oznámili na všetkých hlavných pódiách (vrátane O2 Arény), že sa blíži búrka a odporučili rodičom s deťmi aby festival opustili. Predčasne sa ukončili koncerty na hlavnom aj druhom pódiu (program prerušili na tri hodiny). Približne o 15.30 hod dorazila búrka nad festivalový areál. Nápor vetra dosiahol rýchlosť 72 kilometrov za hodinu. Vietor nadvihol bočnú stenu O2 Arény. Zvuk trhajúcej plachty prehlušil cca o 16.00 hodine koncert skupiny A.M.O. Padajúca konštrukcia prerušila elektrinu, zhasli svetlá a nastalo zdesenie (podľa prítomných to trvalo cca päť sekúnd). Na mieste vtedy zomrel 29-ročný Martin Kašák z Piešťan. Traja ľudia utrpeli veľmi ťažké zranenia a boli v hlbokej kóme (v nemocnici v Trenčíne operovali pacientku z trieštivým poranením mozgu, v žilinskej nemocnici prijali 25-ročného Ladislava Gyurásza z Veľkého Krtíša z devastačným poranením lebky a ľavého oka, v martinskej nemocnici prijali s vážnym poranením hlavy 19-ročnú Nikolu Kapkovú z Omšenia. Po operáciách a následnom prebratí z umelého spánku ju v zlepšenom stave v auguste toho roku previezli do nemocnice v Trenčíne. Po pár dňoch sa jej stav zhoršil a s ťažkou infekciou mozgu ju opäť previezli na špecializované neurochirurgické pracovisko do Martina. Tam 13. októbra 2009 zomrela. Bola tak druhou obeťou festivalu.
V nemocniciach trenčianskeho samosprávneho kraja spolu hospitalizovali 40 ľudí, ďalších 56 ľudí ošetrili ambulantne. Jedenásť ľudí utrpelo ťažké a tridsaťpäť ľudí ľahké zranenia. V areáli festivalu bolo v čase nešťastia v pohotovosti 40 zdravotníkov, štyria lekári a šesť sanitiek. Svoje stanovisko mali iba 150 metrov od spadnutého stanu. V priebehu niekoľkých minút dorazili sanitky z miestnej nemocnice.
Organizátori festival zrušili. Hodinu po nešťastí (cca 17.00 hod.) sa začalo s evakuáciou návštevníkov festivalu z letiska. Slovenská autobusová doprava (SAD) Trenčín vyslala na miesto podujatia 30 autobusov z prímestskej dopravy aj MHD (za tri hodiny evakuovali viac ako 10.000 ľudí). Mesto Trenčín vyhlásilo po nešťastí mimoriadnu situáciu a v športovej hale zriadilo krízové centrum. Do Trenčína bol mimoriadne vypravený vlak, ktorý ľudí odvážal do Košíc. Problém však mali vodiči, ktorí na dlhé hodiny uviazli v kolónach. V ten deň bolo na letisku podľa usporiadateľov približne 35.000 návštevníkov.
19. júla 2009 – Policajný vyšetrovateľ začal v súvislosti s nešťastím trestné stíhanie vo veci zločinu všeobecného ohrozenia. Hovorilo sa o troch verziách vyšetrovania: nečakaný prírodný živel, zanedbanie evakuácie, hoci sa vedelo, že prichádza búrka (o evakuácii rozhoduje zástupca firmy, ktorá stan postaví, nie organizátor akcie), alebo zlý stan (rozmery O2 arény boli 53 krát 68 metrov, oceľové stĺpy mali päť ton a každý meter bol uchytený lanami, celtovina bola stará asi 20 rokov).
22. júla 2009 – Okresný súd (OS) v Trenčíne vydal predbežné opatrenie, že torzo O2 Arény musí zostať na trenčianskom letisku (o obhliadku stanu požiadali organizátori festivalu Pohoda, pretože si ho nemecký majitelia chceli zobrať. Stan patril spoločnosti Bossert Zelte, jej majiteľom je Jakel Bossert).
29. júla 2009 – Pracovníci Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity zobrali na základe rozhodnutia OS stan na expertízu. Tá bola ukončená 22. januára 2010. Z posudku vyplynulo, že stan mal nesprávne ukotvenie viazacích pásov strešnej plachty, neprávne vedenie viazacích pásov v rozpore s technickou príručkou, chýbajúce spojovacie prvky na pripojenie nosného prstenca stanovej strešnej krytiny k strešnej krytine a chýbajúce bočné steny (firma takto stan postavila už aj v roku 2008).
20. augusta 2009 – Agentúra Pohoda (žalobca) podala na OS v Trenčíne žalobu o náhradu škody na nemeckú firmu Landauer-Weihnachtscircus GmbH (žalovaný), ktorá dodala a stavala O2 Arénu.
30. novembra 2009 – OS v Trenčíne vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi 6638,78 eura a náhradu trov konania 398 eur, alebo aby sa v tej istej lehote odvolal. Nemecká spoločnosť Landauer-Weihnachtscircus GmbH podala v decembri toho roku proti platobnému rozkazu súdu odpor.
11. júna 2010 - Polícia obvinila majiteľa stanu z Nemecka zo všeobecného ohrozenia. Hlavným dôvodom bolo nedodržanie projektovej dokumentácie predpísanej k výstavbe stanu.
28. júla 2010 – OS vytýčil súdne pojednávanie v právnej veci žalobcu Agentúra Pohoda proti nemeckej spoločnosti Landauer-Weihnachtscircus na 13. októbra 2010. Išlo o obchodnoprávny spor, ktorého predmetom bola náhrada škody. Tá bola vyčíslená na sumu 33.000 eur. Žalovaný namietal vecnú a miestnu nepríslušnosť OS Trenčín a podal návrh na zastavenie konania. Argumentoval tým, že so žalobcom uzavrel písomnú zmluvu o prenájme, v ktorej si dohodou určili právomoc zahraničného súdu v Spolkovej republike Nemecko (SRN). OS návrh na zastavenie konania v júli 2010 zamietol ako nedôvodný. Podľa súdu je potrebné prihliadnuť na to, že miesto plnenia dohodnuté v zmluve účastníkmi konania je na území Slovenska. Proti rozhodnutiu OS sa žalovaný odvolal. Krajský súd v Trenčíne rozhodnutie prvostupňového súdu 22. decembra 2010 potvrdil s tým, že v predmetnej obchodnej veci bude naďalej konať OS Trenčín.
25. januára 2012 – Na OS v Trenčíne pokračovalo pojednávanie v kauze tragédie na hudobnom festivale Pohoda z roku 2009. Pojednávanie odročili, pretože súd žiadal, aby sa na pojednávaní zúčastnil aj štatutár nemeckej firmy J. Bossert.
Súdny spor tak ani po piatich rokoch nie je ukončený.