Parížsky Louvre sa už siedmykrát za sebou stal najnavštevovanejším múzeom na svete. Podľa rebríčka, ktorý zverejnil časopis The Art Newspaper, vlani Louvre privítal 9,7 milióna návštevníkov - skoro o milión viac ako predvlani. Stalo sa tak predovšetkým vďaka novo otvorenému krídlu islamského umenia.
Na ďalších miestach sa umiestnilo Metropolitné múzeum umenia v New Yorku, ktoré vlani tiež začalo prevádzku islamskej galérie, a ďalej tri galérie v Londýne: Britské múzeum, Tate Modern a Národná galérie. Ich návštevnosti pomohli nielen olympijské hry, ktoré do krajiny prilákali turistov, ale napríklad aj retrospektívna výstava Damiena Hirsta v Tate Modern (denne 2912 návštevníkov) i otvorenie podzemných priestorov The Tanks.
Brazília na vzostupe
Najnavštevovanejšou výstavou sa vlani stala expozícia starých holandských majstrov v Metropolitnom múzeu v Tokiu. Na zbierku, ktorú si Japonci vypožičali z holandského mzuea Mauritshuis (zatvoreného do polovice roku 2014) a ktorá zahŕňa diela Rembrandta či Vermeera, tam denne chodilo viac ako 10,5 tisíce návštevníkov.
Rebríček však zabúda na vôbec najnavštevovanejšie "výstavu" minulého roka. Tou bola v Japonsku každoročné expozície duchovných predmetov z chrámu Shose-in, ktorú v Nara National Museum videlo 14 240 návštevníkov každý zo sedemnástich dní.
Iné údaje však ukazujú popredné múzea v New Yorku, Londýne a Paríži, kde bol najväčší záujem o súčasné a moderné umenie. Na výstavu fotografky Cindy Sherman chodilo v newyorskom Múzeu moderného umenia priemerne 5660 návštevníkov denne, a práce, ktoré britský umelec David Hockney vytvoril s plátnom a svojim iPadom, v Kráľovskej akadémii umení v Londýne prilákali 7512 návštevníkov denne. Úspešné boli aj výstavy fotografiek Annie Leibovitz vo Washingtone či Francesca Woodmana v Múzeu Guggenheim v New Yorku.
V rebríčku sa tiež často objavuje Centro Cultural Banco do Brasil v brazílskom Rio de Janeiro. Najväčší záujem tu bol o virtuálnu výstavu, mapujúcu históriu Amazonky. Denne ju videlo 7928 návštevníkov. "Ešte pred pár rokmi bolo nepredstaviteľné, aby sa medzi dvadsiatimi najnavštevovanejšími výstavami na svete objavili múzea v Brazílii alebo v Číne," upozorňuje výtvarný kritik BBC Will Gompertz.
Druhým najväčším hitom v Brazílii bola výstava žijúceho britského sochára Antonyho Gormleyho. Jeho výstavu videlo denne 6909 návštevníkov, čo je o 900 viac, ako keď si múzeum v Sao Paule vypožičalo zbierky impresionistických malieb z parížskeho Musée d'Orsay.
Ten upozorňuje, že Louvre aj Guggenheimovo múzeum si budúci rok otvoria pobočky v emiráte Abú Zabí a že na svetovom trhu s umením sa začína presadzovať aj Mexiko a India. Gompertz tiež vníma rastúci vplyv firiem, ktoré si vďaka svojim umeleckým zbierkam či mecenášstvu vylepšujú imidž. Napríklad expozície v Brazílii z veľkej časti hradí tamojšia Bank of Brasil a múzejný komplex v juhokórejskom Soule pre zmenu zaplatila tamojšia pobočka firmy Samsung.
Výstavy áno, zbierky nie
V rebríčku sa objavuje aj niekoľko čerstvo otvorených múzeí. V americkom Arkansase sa otvorila galéria Crystal Bridges Museum of American Art, ktorú kompletne platí obchodný reťazec Walmart a vstup je tu zadarmo. Prvý rok múzeum navštívilo 565-tisíc ľudí, čo je oproti odhadom viac než dvojnásobok. A mimoriadny záujem v prvom roku hlási tiež mexické Museo Soumaya, kam zavítalo 833-tisíc ľudí. Za stavbou budovy stojí telekomunikačný magnát Carlos Slim, ktorý je podľa rebríčka časopisu Forbes už tretím rokom najbohatším človekom na svete.
Odborník na trh s umením Blake Gopnik v komentári pre The Art Newspaper upozorňuje, že čím ďalej viac ľudí chodí do múzeí iba na konkrétne výstavy, nie preto, aby si prezreli stále zbierky. "Každý, kto príde do múzea, sa okamžite spýta: Čo práve vystavujete? Akoby sme zabúdali, že najdôležitejšie je to umenie, ktoré múzeum vlastní," píše Gopnik.
Podľa neho dnešná múzejná kultúra núti kurátorov, aby prichádzali s čoraz väčším počtom výstav, aby nasýtili divákov, kritikov, sponzorov i politikov. "Múzeá a galérie, ktorým dnes predsedajú správne rady, ako bežné firmy usilujú o vytrvalý rast. A výstavy berú ako jediný spôsob, ako vykázať väčší zisk a nasýtiť majiteľa akcií," líči Gopnik. Ten pri zostavovaní zoznamu The Art Newspaper napočítal cez päťdesiat výstav, v ktorých názve je slovo "poklady" alebo "zbierka".
Podľa kritika to ukazuje, že za dnešnými výstavami nemusí byť silný nápad ani koncept - stačí publikum správne naviesť. Opakuje sa tak pol storočia starý paradox historika Francisa Haskella, ktorý si všimol, že v madridskom Museo Nacional del Prado stojí Španieli poldennú fronty na výstavu Velázquez. Tá bola pritom poskladaná z obrazov, na ktoré sa v stálych zbierkach nikto pozerať nechodil.
ihned.cz