Benátky sú v kríze. Filmové hviezdy sa im vyhýbajú

Zatiaľ 71. ročník filmového festivalu v Benátkach vyvoláva menšie rozpaky. Umelecký riaditeľ Alberto Barbera, pod vedením ktorého sa festival koná po tretí raz, sa snaží naďalej sledovať sympaticky odvážnu ambíciu, ako zvýšiť zvyčajne diskutovanú kolísajúcu úroveň tretieho najprestížnejšieho festivalu na svete: popri hlavnej súťaži dostať paralelnú sekciu Horizonty na rovnocennú úroveň, dosiahnuť aspoň nejakú dôstojnú podobu filmového trhu a vytiahnuť domácu kinematografiu na očakávaný piedestál.

Výstavnou sieňou globálne sledovaného filmového sviatku je vždy hlavná súťaž. Tú Barbera obsadil dvadsiatkou premiérových titulov s impozantným otváracím filmom Birdman, ktorého uznávaný mexický režisér Alejandro Gonzales Iňárritu sa okamžite dostal do čela najvážnejších kandidátov na Zlatého leva. Skvelý štart nasadil veľké očakávania. A hoci v súťažnom výbere sú aj ďalšie medzinárodné akceptované osobnosti – Fatih Akin, Xavier Beauvois, David Gordon Green, Benoit Jacquot, Roy Andersson alebo Andrej Končalovskij, nad uvedením niektorých diel vládnu medzi novinármi oprávnené výhrady. Asi najväčšie sklamanie dosiaľ predstavuje “monumentálny historický epos” laureáta Zlatého medveďa z roku 2004 Fátiha Akina. Namiesto umelecky presvedčivej výpovede o príčinách a dôsledkoch tureckej genocídy na arménskej menšine v rokoch prvej svetovej vojny, žiaľ, jeho snímka The Cut ustrnula v podobe staromódnej hollywoodskej melodrámy s priam neskutočným didaktizmom ako vystrihnutým zo školského dejepisu.


Jedna z hlavných hviezd festivalu Mila Jovovich.

Do Horizontov sa Barbera tiež pokúšal získať etablované mená, ale tam to dopadlo ešte horšie. Početnej sekcii mal dodať patričný lesk úvodný film z dielne renomovanenho iránskeho tvorcu Mohsena Makhmalbafa, ale jeho fiktívna politická alegória Prezident totálne sklamala. Film, ktorý mal podľa režisérových slov pripomenúť slávne Pokánie Tengiza Abuladzeho, zostal v polohe prvoplánového schematického konceptu. Väčšinu uvádzaných filmov v tejto sekcii predstavujú menej známi, skôr začínajúci filmári, ktorí by mali v nasledujúcich rokoch potvrdiť svoj talent. A tak sme sa mohli napríklad zoznámiť s divácky vďačnou hororovou štúdiou Dobrú noc, mama, ktorú režírovala Veronika Franz, manželka uznávaného Ulricha Seidla, ktorý film aj produkoval. Ťažko si však predstaviť, či práve takýto film pozdvihne Barberom zamýšľanú úroveň Horizontov. Paradoxne, pozitívne vnímanou devízou, predovšetkým u domácich novinárov, je menší počet talianskych filmov v hlavnom programe.

Barbera hovorí, že do Benátok patria len tie najlepšie filmy, aby mohli rovnocenne konkurovať ostatnému svetu. Pravda, menší počet neznamená automaticky lepšie filmy. Pretože talianski novinári rovnako jedným dychom dodávajú, až v Benátkach uvedú svoje najnovšie filmy Sorrentino alebo Garrone, potom bude mať šéf najstaršieho festivalu pravdu.