Inšpiroval sa ním aj Jarek Nohavica. Legendárny ruský pesničkár, gitarista, básnik a herec Vladimir Semjonovič Vysockij zomrel pred 35 rokmi 25. júla 1980 v Moskve.
Hoci bol divadelným a filmovým hercom a pôsobil v moskovskom Divadle na Taganke, popularitu mu priniesla jeho poézia a najmä jej interpretácia v piesňach. Významnú časť jeho tvorby tvorili piesne o vojne a človeku, o ľuďoch v krajných situáciách, o láske, ale aj piesne akoby odpočuté priamo zo života. Nechýbali piesne na biblické témy, o športe, vážne i humorné, ironické, kritické, alebo básne, v ktorých sa vyznával zo svojich názorov a činov (Nemám rád, Nestihol som, Neľutujem). Jeho poetická tvorba vyvrcholila hlbokými filozofickými a etickými úvahami z tzv. divadelného cyklu (Môj Hamlet, Či čítam Fausta, či Doriana Graya...).
Vysockého dielo vzniklo za necelé dve desiatky rokov. Svojimi baladami si Vysockij získal obrovskú úctu a popularitu v národe, ukázal v nich svetu radosti a žiale ruskej duše. Vo svojich piesňach vystupoval proti zlým silám a proti systému, v ktorom žil a texty jeho zhudobnených básní sa medzi ľudom veľmi rýchlo šírili. Považovali ho za hlas disentu, hoci sám disidentom nebol. Sovietska moc ho preto nikdy neprijala ako básnika a speváka, len ako herca. Prvú básnickú zbierku Zaklínač hadov preto vydali v Moskve až štyri roky po jeho smrti. Obsahovala lyrické i epické básne zozbierané na základe zvukových zápisov a rukopisov, ktoré nakladateľstvu poskytla manželka Vysockého Marina Vladyová.
Vladimir Semjonovič Vysockij sa narodil 25. januára 1938 v Moskve. Prvé básne začal písať už ako osemročný. V detstve žil niekoľko rokov s otcom v Nemecku (jeho rodičia boli rozvedení) a po návrate do Moskvy, kde žil s matkou, začal študovať techniku. Po roku však prešiel do divadelného štúdia Moskovského umeleckého akademického divadla (MCHAT), kde sa vzdelávali budúci herci a režiséri.
Ako herec bol Vysockij nerozlučne spätý s najslávnejšou érou avantgardného Moskovského divadla drámy a komédie (Divadlo na Taganke). Prišiel tam v roku 1964 ako hotový herec. Divadelné predstavenia s Vysockým na javisku sa mnohokrát stali jedinou príležitosťou vypočuť si balady a romance v podaní ich autora, ktorý sa sprevádzal hrou na gitare, pretože všetky jeho amatérske nahrávky boli okamžite zabavované aj s magnetofónom.
Zahral si aj vo filme, ale skutočne veľké úlohy hral v divadle pod réžiou Jurija Ľubimova. Veľkú slávu mu priniesla postava Hamleta v rovnomennej dráme Williama Shakespeara. Srdce zradilo 42-ročného herca, ruskú živú legendu, 25. júla 1980 v Moskve. Sovietske vedenie sa pokúšalo v čase Letných olympijských hier v Moskve jeho smrť utajiť. Napriek tomu ho na jeho poslednej ceste odprevádzali desaťtisíce ľudí.