Okolo festivalového hotela Thermal býva v dobe festivalu hlučno. Kapely, stánkari, turisti, zosilňovače, obrazovky. Hrá sa do troch do rána. Kúsok hore na okraji Chránenej krajinnej oblasti Slavkovský les, v päťhviezdičkových liečebných domoch s ruskými nápismi, je ticho. Hluk festivalu sem nedolieha, len občas prekĺzne von limuzína nejakého bohatého kúpeľného hosťa, všade bezpečnostné kamery, pokoj a ticho.
Tiché...
Aj v hlavnej súťaži Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary sa tento rok veľmi dobre umiestnil (aspoň podľa hlasovania publika) jeden veľmi tichý film. Tichý a nenápadný. Je to snímka španielskeho režiséra Xaviera Bermúdeza s názvom Hodnota času, kde sa hrdina márne snaží vyrovnať so smrťou milovanej ženy. Vyrovnáva sa tak, že ju zmrazí. Snímka vychádza zo skutočnej udalosti, ktorá sa stala vo Francúzsku v sedemdesiatych rokoch. Vynikajúci a uznávaný lekár v nádeji, že jeho mladej manželke raz moderná veda dokáže navrátiť život, uchováva jej telo v hlboko zmrazenom stave. Alfredo, ktorého stvárnil známy španielsky herec Ernesto Chao, žije osamotene vo svojom vidieckom dome, je chladný až necitlivý k svojmu okoliu, žije ticho, iba svojimi spomienkami. Taký je dokonca aj ku krásnej ošetrovateľke Corone (Nerea Barros), ktorá s ním býva a stará sa o neho. Kým láska k mŕtvej manželke zostane navždy nenaplnená, medzi vzdelaným lekárom a mladou Coronou sa začne vyvíjať zvláštny citový vzťah. "Je to osamotená žena a podobne sa cítim aj ja," povedala v Karlových Varoch Nerea Barros.
Režisér Xavier Bermúdez charakterizoval situáciu oboch takto: "Ľudia veľmi často samotu asociujú s vidiekom, so životom v určitej izolácii na vidieku. Je potrebné si uvedomiť, že človek môže byť veľmi sám, aj keď žije v ľudnatom mieste, v meste, obklopený ľuďmi. Človek môže byť veľmi osamelý aj v rodine. V mojom filme nie je problem osamelosť, ale strata a neprítomnosť milovanej ženy." Alfredo pred prehĺbením vzťahu s krásnou dievčinou váha. Nepraje si žiadny hlbší vzťah, žiadnu závislosť, ktorá by ho odvádzala od jeho hlavného cieľa - návratu jeho zosnulej ženy k životu. Príbeh sa odohráva v Galícii a zvláštnosťou je, že sa v ňom hovorí galicíjsky. "My v Galícii žijeme a pracujeme, to znamená že Galícia je miestom, kde nás napadajú nové myšlienky a nápady," povedal režisér Xavier Bermúdez. Jeho film znovu vracia do diskusie staronovú tému kryonizácie ľudí, o ktorej sa debatuje už štyridsať rokov.
Ďalšie tichý film je vynikajúci maďarský súťažný film Veľký zošit (réžia János Szász). Odohráva sa na vidieku v maďarskom pohraničí v roku 1944, kedy matka kvôli bezpečnosti odloží svojich dvoch synov na vidiek k babičke. Tá ich ale mučí hladom a zimou. Chlapci reagujú tak, že sa zoceľujú, mlátia sa navzájom, zabíjajú chrobáky, proste sa snažia znížiť prah vnímania bolesti. A podarí sa im to.
...a hlučné filmy
Divákov v Karlových Varoch však ale chytili skôr hlučné filmy. Päťminútových ovácií stojaceho publika sa vo Veľkej sále Thermalu dočkal chorvátsky film Vinko Brešana Kňazove deti, odohrávajúci sa na malom ostrove neďaleko Šibeniku. Tam pôsobí farár menom Fabijan a len nerád sleduje, ako ľudia z ostrova odchádzajú, pôrodnosť sa znižuje, deti sa nerodia. A to zrejme len preto, že veľa domorodcov používa pri pohlavnom styku prezervatívy. Trafikant, ktorý prezervatívy predáva, sa dokonca obáva, že po vymretí chorvátskej civilizácie na ostrove, ho obsadia Moslimovia. Pre farára je prezervatív nástroj na zabíjanie detí. A tak sa rozhodne poprepichovať všetky kondómy, ktoré idú do predaja. Pôrodnosť vzrastie, nastáva boom natálnej turistiky, ostrov sa opäť začne prezývať "ostrov lásky". Vynikajúca komédia, nakrútená s citom, bravúrne a prehľadne.
V programovej sekcii Desať európských režisérov očami Variety sa najhlučnejším a zároveň najobľúbenejším filmom stal The Broken Circle Breakdown, film o belgickej bluegrassovej kapele. Bluegrass, v Belgicku nepríliš populárny, zaznamenal vďaka filmu doslova vzkriesenie. "Bluegrass u nás začal "fičať" vďaka nášmu filmu," povedal v Karlových Varoch režisér Felix van Groeningen. "Všimol som si, že v Česku a na Slovensku je bluegrass oveľa obľúbenejší ako u nás. V Belgicku je len pár malých bluegrassových kapiel, nie je tu pre nich publikum. Náš film bluegrass vrátil do hry. Ľudia začali vo veľkom kupovať soundtrack filmu. Vydali sme naozaj veľa cédečiek a boli sme ako film číslo jedna až šestnásť týždňov. Kapela a herci z filmu sa tiež vydali na turné a zožali veľký úspech."