V podstate som skôr gastronomický než politický utečenec --
ironicky konštatuje na margo svojho permanentného putovania
svetom spisovateľ a esejista Lubomír Martínek. Impulzom na
emigráciu mu okrem pokazeného gurmánstva bola však aj túžba zažiť
niečo viac než ponúkalo rodné Československo. Nie je náhoda, že
práve rozhovor s jednou z menej známych (no o to zaujímavejších)
postáv českej kultúry otvára čerstvé vydanie časopisu Labyrint
revue. Dvojčíslo 11 -- 12 tejto prestížnej ročenky je totiž venované
téme Priestory pre život.
Okrem toho, že ide o tematické nadviazanie na predchádzajúce
čísla, je v tom aj kus symboliky: pražskému vydavateľovi a
šéfredaktorovi Labyrintu v jednej osobe Joachimovi Dvořákovi
záplavové vody zaliali celú redakciu, no napriek tomu dokázal
svoju firmu obnoviť v nových priestoroch. Život plynie v rôznych
formách, jeho momentálna podoba je vždy len jednou z možností. Na
takmer tristo stranách tohto časopisu tých možností nájdete hneď
niekoľko -- fenomén hľadania životného priestoru je skloňovaný z
rôznych uhlov a súvislostí.
Ročná periodicita ponúka možnosť starostlivého výberu príspevkov.
Redakcia si môže dovoliť exkluzívne mená a texty z domácej i
zo zahraničnej scény. V teoretickom bloku tak nájdete znepokojujúci
úvodník sociológa Kellera o miestach ohrozených stálym pohybom
a tokmi a nostalgicko-kritickú esej amerického historika Rozsaka
o miznúcom pôvodnom svete, ktorý po expanzii industrializmu
likviduje masová turistika a západná kultúra. Tradične kvalitne
je zastúpená literatúra. Okrem textov nositeľov Nobelovej ceny
(Gordimerová, Kertész) si môžete prečítať aj erotikou podfarbené
ukážky z diel súčasných francúzskych hviezd (Houellebecq,
Duteurtre) či rozhovor s renomovaným literátom a obávaným
kritikom americkej vlády Gorom Vidalom. Popri recenziách
vybraných knižných noviniek potešia aj dva pôvodné texty našich
autorov (Olos, Matkin). Slovenského rodáka nájdeme aj v bloku o
výtvarnom umení. Ján Mančuška rozpráva o sociálnych presahoch
svojich projektov. Reprodukcie niektorých z nich sú súčasťou
minigalérie, ktorú časopis vo forme farebných strán pravidelne
venuje výtvarníkom (v tomto čísle zaujme, napríklad, špecifický
humor v objektoch Carstena Höllera). Z filmovo-divadelnej sekcie
okrem profilu kultového fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho
stojí za zmienku i článok o súčasnej vlne mexickej
kinematografie. Veľmi cenná je na časopise rozsiahla tradičná
informačná príloha o pripravovaných knižných novinkách, výstavách
a kultúrnych akciách.
Premýšľavému čitateľovi hľadajúcemu nové informácie Labyrint
revue opäť ponúka materiál na dlho. V textoch nechýba kritický
odstup (napríklad v súhrnnej glose o súčasných českých filmoch),
stále však zostávajú zrozumiteľne napísané. Do Labyrint revue sa,
žiaľ, stále nedarí zablúdiť hudbe, čo je asi jediný nedostatok
tohto kultúrneho časopisu. Inak je skutočne európskeho formátu,
ako hrdo hlása podtitul.
StoryEditor