Taliansky karikaturista Alexsandro Palombo sa znova vyjadril k ľudskoprávnym otázkam prostredníctvom postavičiek zo seriálu Simpsonovci. Tentoraz využil Barta Simpsona a urobil z neho černocha na úteku pred zákonom. Palombo reaguje na policajné zásahy v Spojených štátoch, ktoré skončili smrťou Afroameričana.
Palombo sa prostredníctvom obrázkov, ktoré zverejnil na svojom blogu, vyjadruje k brutálnym zákrokom amerických policajtov. Hlavnými postavami sú Bart Simpson a šerif Wiggum.
Na jednom z obrázkov policajt mieri zbraňou na "čierneho" Barta. V pozadí je ceduľa "I have a dream" (Mám sen) prekrytá cenzorskou pečiatkou. Taliansky umelec tak odkazuje na aktivistu Martina Luthera Kinga, ktorého nádeje na lepšiu budúcnosť v USA sa podľa názoru autora zrejme nevyplnili.
Pozrite si sériu kresieb k rasizmu v USA, ktoré pre HNonline poskytol Alexsandro Palombo:
V ďalších scénach má Wiggum masku rasistického hnutia Ku-klux-klan. Palombo ide však ešte ďalej a nasadzuje masku neslávne známeho hnutia na hlavu sochy Slobody.
"Touto sériou kresieb chcem odsúdiť súčasnú sociálnu situáciu v Spojených štátoch. V sociálnych oblastiach sa robia veľké kroky späť a ak Amerika nezakročí proti útočnému rasizmu, už to naďalej nebude krajina slobody a snov, ale krajina útlaku a násilia," uviedol umelec v rozhovore pre denník Daily Mail.
Taliansky karikaturista pripomenul tiež smrť dvanásťročného Tamira Ricea (viac o prípade si prečítajte TU). Na obrázku je Bart ležiaci tvárou na zemi, vedľa neho je detská zbraň. Scéne dominuje billboard s policajtom Wiggumom, ktorý drží dymiacu pištoľ a stojí vedľa nápisu "Cops never sleep" (Policajti nikdy nespia).
Policajt Michael Slager minulý víkend zastrelil neozbrojeného černocha. Na utekajúceho muža, ktorý nereagoval na výzvu na zastavenie, opakovane vystrelil. Incident zachytil na mobil okoloidúci. Policajt prišiel o prácu a podľa médií mu hrozí až trest smrti.
Taliansky umelec a aktivista využil Simpsonovcov už v januári, kedy postavičky nakreslil ako väzňov niekdajšieho nacistického vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Pripomenul tak 70. výročie oslobodenia tábora (viac čítajte tu). Na svojom blogu vystupuje aj proti násiliu na ženách.