Laureát Českého leva, významný československý kameraman Juraj Šajmovič zomrel v sobotu, iba niekoľko dní pred 81. narodeninami v nemocnici v Prahe. Smrť ho zastihla v spánku.
Rodák z Piešťan, ktorý ešte počas štúdií na FAMU nakrútil film František Tichý (1958), mal na konte viacero pozoruhodných snímok, napríklad televízny film Smrť sa volá Engelchen podľa rovnomenného románu Ladislava Mňačka alebo Archa bláznov, Pasiáns či Českým levom za najlepšiu kameru ocenený film Golet v údolí (1995), ktorý režisér Zeno Dostál nakrútil podľa poviedok Ivana Olbrachta.
Rodák zo Slovenska, ktorý však podstatnú časť života strávil v ČR, nechýbal ani pri nakrúcaní viacerých televíznych produkcií, okrem iného aj seriálu Dobrodružstvo kriminalistiky v réžii Antonína Moskalyka alebo seriálu Sanitka, ktorý podľa predlohy Jaroslava Dietla nakrútil režisér Jiří Adamec.
Juraj Šajmovič mal na konte i viacero projektov pre STV, napríklad miniseriál Adam Šangala, adaptáciu Troch gaštanových koní Margity Figuli, ale aj viaceré iné televízne filmy v réžii renomovaných tvorcov, vrátane Ivana Balaďu, Stanislava Párnického alebo Karola Spišáka.
Dnes sa objavila aj správa, že vo veku 80 rokov zomrel operný režisér Miroslav Fischer, ktorý bol prvým slovenským absolventom opernej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od 1. augusta 1968 do 31. októbra 1969 bol umeleckým šéfom opery, v rokoch 1996 až 1998 generálnym riaditeľom SND. V deväťdesiatych rokoch viedol aj Komornú operu. TASR o tom dnes informovala tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažítková.
"V Miroslavovi Fischerovi strácame významnú osobnosť slovenskej kultúry a umenia, majstra dramatickej expresivity a plnokrvného dramatického divadelného umenia," uviedla Pažítková. Uznávaný operný režisér podľa nej výrazne profiloval Operu SND, spoluvytváral základy a tradície profesionálnej slovenskej opernej réžie.
Na Slovensku Fischer spolupracoval so všetkými opernými a spevohernými súbormi a patrí medzi režisérov, ktorí presadili operu aj na obrazovky Československej televízie. Vytvoril 147 operných inscenácií. "Diváci i spolupracovníci aj po rokoch s úctou a radi spomínajú na mnohé jeho inscenácie, ako sú najmä Maškarný bál, Rusalka, Čarovná flauta, Sila osudu, Mefistofeles, Werther a ďalšie. V repertoári Opery SND je stále jeho Tosca a Aida," informovala Pažítková.
Fischer vyznával princípy klasickej opernej réžie. Scénickú akciu budoval v prísnej nadväznosti na hudobnú výpoveď. "Vychádzal z poetiky javiskového realizmu, uplatňoval svoj divadelnícky temperament, budoval bohaté emócie, vytváral silnú atmosféru príbehov, nebál sa ani iluzívnosti. Pred hereckou štylizáciou presadzoval plnokrvný javiskový prejav," povedala tlačová tajomníčka SND.
Do SND nastúpil v roku 1954 a inscenáciou Luisy Miller sa s ním rozlúčil takmer po polstoročí. Debutoval Traviatou (1955) a už v prvých sezónach zaujal komédiou Fra Diavolo, pripravil v Bratislave prvého povojnového Wagnera (Blúdiaci Holanďan, 1957) či Šebalinovo shakespearovské Skrotenie zlej ženy. "Vrchol prvých Fischerových sezón predstavuje však poetická, symbolistickým oparom zahalená slovenská premiéra Péllea a Mélisandy," zdôraznila Pažítková. Významná je jeho pedagogická činnosť. V zahraničí Fischer realizoval napríklad Únos zo Serailu (Ankara), Macbeth a Maškarný bál (Bilbao), Predaná nevesta (Brusel) a Macbeth (Vilnius).