Bol režisérom prvej slovenskej filmovej detektívky Muž, ktorý sa nevrátil. V 60. rokoch 20. storočia sa zaradil medzi najvýraznejších režisérov československej novej vlny. Medzinárodné uznanie a významné ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v San Franciscu (USA) v roku 1963 získal sugestívnym dramatickým príbehom odohrávajúcim sa v prostredí koncentračného tábora Boxer a smrť (1962).
Peter Solan sa narodil 25. apríla 1929 v Banskej Bystrici. Vyštudoval filmovú réžiu na Filmovej akadémii múzických umení (FAMU) v Prahe (1949–1955). Pracovať začal v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave, kde ako čerstvý absolvent nakrútil dokumentárne filmy Fraňo Kráľ (1954) a Trať voľná (1955). V roku 1956 prešiel do Štúdia hraných filmov a spolu s režisérom a dramaturgom Františkom Žáčkom nakrútil dlhometrážny hraný film podľa satirických poviedok Petra Karvaša Čert nespí. Podľa scenára Jozefa Alexandra Talla samostatne režíroval prvú slovenskú filmovú detektívku Muž, ktorý sa nevrátil (1959).
V hranej tvorbe Solan spolupracoval predovšetkým so spisovateľom Petrom Karvašom – Prípad Barnabáš Kos (1964), Sedem svedkov (1967), Pán si neželal nič (1970) a so scenáristom Tiborom Vichtom – Tvár v okne (1963), Kým sa skončí táto noc (1965), Slávny pes (1971), Tušenie (1982). V 70. rokoch 20. storočia ho z politických dôvodov preradili do Štúdia krátkych filmov. Tu sa venoval tvorbe dokumentov, z ktorých mnohé získali významné ocenenia na domácich filmových festivaloch – Nemecká (1974), Len lístok poľnej pošty (1976), Balkón plný plienok (1978), Architekt Dušan Kuzma (1978).
K hranému filmu sa opäť vrátil v roku 1979 a nakrútil filmy A pobežím až na kraj sveta (1979), Tušenie (1982) a O sláve a tráve (1984). V rokoch 1990-1994 a 1998-2001 pôsobil ako predseda Komisie pre kinematografiu a video Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Hoci celý aktívny filmársky život Petra Solana v 60. rokoch 20. storočia aj v časoch normalizácie bol poznačený nedôverou a sabotovaním jeho filmovej práce, dožil sa ocenenia. V roku 1994 získal cenu Igric za celoživotné dielo. Pri príležitosti jeho 80. narodenín mu 15. apríla 2009 udelili Cenu Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK) za celoživotný prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu.
Prezident SR Ivan Gašparovič mu 1. januára 2013 udelil Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, osobitne v oblasti slovenskej kinematografie a za šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí. Peter Solan zomrel 21. septembra 2013 v Bratislave vo veku 84 rokov.
StoryEditor