Vo festivalovom denníku na konci 50. ročníka MFF Karlovy Vary uverejnili fotografiu plného Veľkého sálu v hoteli Thermal pre 1148 divákov, kde jedna už usadená žena ukazuje niekomu, kto prišiel akosi navyše, kde je ešte jedno voľné miesto. Festivalová mágia fungovala. A už to nie sú len batôžkári.
Na MFF Karlovy Vary prichádza veľa majetných ľudí zo strednej a vyššej strednej triedy, trávia tu dovolenku a chodia do kina. Len tak sa dá vysvetliť, že je tu vypredané na distribučne už uvedenú českú filmovú drámu Kobry a užovky (v medzinárodnej súťaži), že aj na ťažkých psychologických analýzach sú plné kiná a vo frontách sa stojí aj na dokumenty, ktoré sa inak v bežnej distribúcii ťažko potácajú. Je dobre, že Karlove Vary prispievajú k všeobecnému pocitu, že je dobré mať kultúru, že je dobré ísť do kina, že je dobré rozprávať sa o filmoch.
Víťazov 50. ročníka festivalu nájdete tu.
Film vytvára špecifickú časť nášho sveta. Tu sa diváci mohli presvedčiť o tom, že art film nie je iba dvojhodinová nuda plná dlhých záberov v prítmí, ale že to môže byť aj zábava - viď film belgického režiséra Jaca Van Dormaela Zbrusu Nový zákon. Ten opisuje vzburu dcéry proti jej autokratickému otcovi, ktorý si myslí, že vládne svetu. Sú také filmy. Napriek tomu, že žiadatelia o granty, prinášajúci na podporné fondy pochmúrne projekty filmov o ľuďoch chorých a nezamestnaných, tvrdia, že umenie musí byť z definície ťaživé a len pre úzku skupinu divákov. Dormaelov film bol v diváckom bodovaní na treťom mieste, na prvom sa umiestnil Sorrentinov epos Mladosť s Harveym Keitelom. Mladosť bol jedným z mála filmov, ktoré do Varov prišli z medzinárodnej súťaže tohtoročného festivalu v Cannes. Naše festivaly totiž stoja pred novou výzvou: Slovensko-česká spoločnosť Film Europe zakúpi počas festivalu v Cannes väčšinu súťažných filmov. Nie s cieľom predávať filmy na slovenské alebo české festivaly, ale usporiadať vlastnú prehliadku Be2Can.
Špecialitou 50. ročníku bol aj jeden český film a jedna česko-slovenská koprodukcia v medzinárodnej súťaži - Kobry a užovky a Domácí péče. Zahraniční diváci si druhý spomínaný film veľmi pochvaľovali. V tabuľke filmových kritikov zvíťazil, film získal ovácie postojačky. To bola pre mňa jedna zo záhad tohtoročného festivalu: ako to, že film nebezpečne sa približujúci tomu, čo sa tu točilo v rámci socialistického realizmu s jedným pozitívnym hrdinom, jedným vtipkárom, jedným pohrebom a jednou moravskou svadbou môže tak osloviť divákov? Diváčka z Austrálie mi povedala, že je to preto, že film hovorí o liečiteľstve a prenose energií. "Ľudia neveria lekárom, ale veria liečiteľom." Tiež zaujímavé posolstvo o stave tohto iracionálneho sveta.
Do súťaže sa podarilo nájsť aj pomerne náročný, ale veľmi dobre prekomponovaný artový film: rumunský film Box. Príbeh devätnásťročného boxera a viac než tridsaťročnej divadelnej herečky. Herečke dáva príležitosti režisér. Boxerovi tréner. "Ja rozhodujem, kedy prehráš a kedy vyhráš," hovorí. Tiež výpoveď o stave sveta, o našej neistej prítomnosti a budúcnosti.
K epochálnej neistote doby sa vyslovil výborný súťažný film, dokumentárna animovaná dráma rumunskej režisérky Ancy Damian Čarovný vrch. Je to životný príbeh poľského antikomunistu, fotografa a horolezca Adama J.Winklera (1937-2002), oživený pomocou fotografií a koláží a štylizovaný ako rozhovor s dcérou. Ako chlapec chcel Winkler bojovať proti nacistom a boľševikom, potom vyštudoval dejiny umenia, emigroval s holými rukami do Paríža, chcel bojovať v Kongu a Vietname, staval v roku 1968 barikády v Paríži a roku 1985 odišiel do hôr Afganistanu bojovať proti Sovietom po boku veliteľa Ahmada Šáha Masúda, dostal maláriu a takmer oslepol. Zabitím veliteľa Masúda v roku 2001 pre neho skončila jedna epocha. Tento rumunsko-poľsko-francúzsky film podporila Masúdova nadácia (Massound Foundation), ktorá vnikla roku 2003 v Kábule s cieľom prispieť k obnove krajiny zničenej cudzími vojskami aj vlastnými znepriatelenými kmeňmi.
Podobné filmy sú liečivé ako karlovarské pramene. Liečia českú spoločnosť sledujúcu v hlavných televíznych správach donekonečna sa opakujúce polokomické príbehy z českej politickej scény a z diaľnice D1. Hovoria totiž, že existenciálne ohrozenie našej civilizácie sa datujú práve niekedy od roku 2001, keď jedna epocha skončila a ďalšie ešte nikto nevybojoval.
Z Karlových Varov publicista Radovan Holub
StoryEditor