StoryEditor

Štúra fascinovala modernizácia. Obdivoval aj startupy

03.11.2015, 23:00
Autor:
jkjk

O Ľudovítovi Štúrovi vieme, že bol kodifikátorom  spisovnej slovenčiny,  politikom, buditeľom.  Málokto však tuší, že mu neboli cudzie ani hospodárske či ekonomické  záležitosti a novoty.  Popri svojej práci „na národnom poli“ veľa cestoval a pozorne si všímal, ako sa menili scenérie krajín.

Štyridsiate roky devätnásteho storočia silne poznamenal duch priemyselnej revolúcie. Rozbiehali  sa gigantické projekty na výstavbu železničných sietí a otvárali sa ich prvé úseky. Urbanizmus začal vytesňovať cintoríny na okraj miest, úžitková voda sa začala oddeľovať a s tým sa ruka v ruke objavovala kanalizácia. Ešte aj rieky prestávali tiecť po svojich prirodzených  korytách a regulovali sa ich toky.

Štúrovej pozornosti modernizácia neunikla. Pustil sa do vykladania dôležitosti zriaďovania priemyselných škôl. „Tvrdil, že kým vzdelanci nájdu uplatnenie iba ako kňazi a učitelia, národ sa nepohne dopredu v bežnom živote. Každé mesto malo mať záujem o dáku priemyselnú školu, aby sa remeslá neobmedzovali len na cechový základ, ale zodpovedali moderným formám,“  povedala nám Daniela Kodajová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Štúr videl zaujímavé príležitosti pre prípadných absolventov takýchto škôl a predpokladal,  že zostanú vo svojich regiónoch a nevyberú sa na vandrovky, ako bývalo zvykom.
 


 

Prečítajte si aj:

 

Ako by Štúr hovoril o problémoch dneška? Niektoré odpovede sú mrazivo presné
Štúr ako homosexuál? Zabudnite na legendy, tu sú fakty


 

Pre Veľkú Britániu sa vtedy spopularizoval pojem „banka a dielňa sveta“.  Pokúšalo sa ju dobehnúť Francúzsko, o Nemecku už ani nehovoriac.  Pocit nacionálneho – budujeme spoločne krajinu – sa premietol do fungovania celého hospodárska. Platili heslá, ako kupujte domáce produkty.  Prebiehala fiktívna súťaž o presadenie sa toho-ktorého  národa v ekonomike i hospodárstve.

 

V ťaživej politickej atmosfére boli európske nacionalizmy vodou na mlyn rozvoja európskych regiónov. Štúr sa nechal  inšpirovať „bankou“ sveta. „Rozprával o potrebe vybudovania svojpomocných ústavov, on sám ich nazýval dobročinnými. Napríklad zo základín by sa mohli zapožičať prostriedky na rozbehnutie podnikania,  deti pochádzajúce z chudobnejšieho prostredia by si mohli požičať  na štúdium,“ konštatovala Kodajová.  


 

Vôbec celý nacionalizmus bol zahľadený do budúcnosti.  Štúrove myšlienky týkajúce sa hospodárstva  síce neboli originálne, no on  ich dokázal využiť v prospech svojej krajiny. Či už to bolo na pôde snemovne  alebo v novinových článkoch.

01 - Modified: 2007-10-30 19:58:08 - Feat.: 0 - Title: Našim poslancom "hrozí" úplne normálny život
01 - Modified: 2024-05-19 07:30:00 - Feat.: - Title: Anička Jurkovičová čelila tragédiám v rodine celý život, ani najtvrdšie rany osudu ju nezlomili 02 - Modified: 2024-01-14 09:25:00 - Feat.: - Title: Revolucionár, ktorý zbieral rozprávky. Jána Francisciho zachránil pred popravou strach z reakcie ľudí 03 - Modified: 2023-09-21 22:05:00 - Feat.: - Title: Keď Slováci začuli zvon slobody. Nádej na oslobodenie spod nadvlády Pešti žila iba niekoľko dní 04 - Modified: 2023-06-23 13:00:00 - Feat.: - Title: Slovenčina nie je najťažší jazyk na svete. Dokonca nie je ani najzložitejším slovanským jazykom, hovorí v rozhovore profesor 05 - Modified: 2020-06-22 22:26:33 - Feat.: - Title: Divný Janko: Najbúrlivejšieho štúrovca revolúcia zomlela, talent však nepremrhal
menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
15. október 2024 17:18