Vo veku 44 rokov spáchal v nedeľu samovraždu slovenský divadelný herec, režisér, dramaturg a hudobný skladateľ Peter Mankovecký. Jeho telo našli v byte v Bratislave. Informáciu priniesol ako prvý protál Topky.sk.
Snímka: archív TASR
Vynikajúci pedagóg i človek, tak si na zosnulého Mankoveckého spomína jeden z jeho bývalých žiakov, herec Juraj Kemka. Mankovecký ho viedol štyri roky na VŠMU. "Bol asistentom Emílie Vášáryovej a Martina Hubu, ktorý nás učili herectvo, no v čase zdravotných problémov Martina Hubu ho dokázal plnohodnotne nahradiť, bol to výborný pedagóg," uviedol Kemka. Smutnú správu sa dozvedel od kolegu Roberta Jakaba v nedeľu večer. Dôvody, ktoré viedli Mankoveckého k tomu, že si vzal život, Kemka netuší. "Bolo to nečakané, nikto z nás by nepovedal, že také niečo urobí."
Kemka pripomenul, že Mankovecký bol režisérom hry Na koho to slovo padne, ktorú študenti naštudovali ešte na VŠMU. "Zhodou okolností to tento týždeň hráme v divadle Astorka, je jasné, že Petrovi Mankoveckému toto predstavenie budeme venovať, " dodal Juraj Kemka.
Predstavenie Na koho to slovo padne Mankovecký režíroval. Snímka: Jozef Uhliar
Peter Mankovecký získal po absolvovaní herectva na Vysokej škole múzických umení v roku 1992 angažmán v divadle SNP v Martine, kde odohral tri sezóny. Práve s týmto divadlom sa spájal aj jeho režijný debut hry Slawomira Mrožka Dom na hranici. Od roku 1995 až dodnes pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. V tom istom čase vstúpil prvýkrát na akademické pole. Najprv v rokoch 1995 až 1998 ako doktorand a od roku 1996 až do roku 2002 ako pedagóg hereckej tvorby. Práve so svojimi študentmi pripravil oceňovanú inscenáciu G. Görgeye Na koho to slovo padne, ktorá je dodnes jednou z najúspešnejších inscenácií Divadla Astorka. Druhý vstup Petra Mankoveckého na pedagogickú pôdu sa začal v roku 2010 a už v roku 2011 sa stal vedúcim Katedry herectva na Divadelnej fakulte VŠMU. Jeho pôsobenie bolo síce krátke, ale veľmi intenzívne. Na katedre realizoval výrazné zmeny, režijne naštudoval niekoľko inscenácií a k ďalším pripravil hudbu. Bol mimoriadne obľúbeným pedagógom, v čase keď pôsobil na VŠMÚ vyštudovali napríklad aj humoristi Lukáč Latinák a Juraj Kemka. Bol asistentom Martina Hubu a Emílie Vášaryovej.
S Činohrou SND bol spätý intenzívne už od začiatkov svojej hereckej kariéry. Už ako študent sa objavil v postave Romea v inscenácii Romeo a Júlia (1992). Ďalšia Shakespearovská rola prišla so Zurvalcom v Skrotení zlej ženy (2008). Skomponoval hudbu k 53 inscenáciám Činohry SND. Napríklad W. Shakespeare Sen noci svätojánskej (1994), W. Shakespeare Búrka (2000), Sofokles Král Oidipus (2001), B. Slančíková-Timrava – P. Pavlac Veľké šťastie (2003), R. Schimmelpfennig Arabská noc (2004), W. Shakespeare Hamlet (2007), W. Shakespeare Skrotenie zlej ženy (2008), M. Kukučín – P. Pavlac Dom v stráni (2008), Tracy Letts August: stratení v Oklahome (2011), Ronald Harwood Kvarteto (2012), Shelagh Stephensonová Pamäť vody (2012), Horace McCoy Aj kone sa strieľajú (2013), Ivan Horváth – Peter Pavlac Bratia Jurgovci (2013).
Divadelnú ceny Dosky dostal aj za scénickú hudbu k inscenácii Búrka.
V Shakespearovej hre Skrotenie zlej ženy si zahral. Snímka: Filip Vančo
Peter Mankovecký bol jedným z najvýraznejších a najvyhľadávanejších skladateľov scénickej a filmovej hudby, ktorého pôsobnosť prekračovala hranice Slovenska. Napísal hudbu k vyše 80 inscenáciám pre rôzne slovenské, české i zahraničné divadlá. Napríklad Divadlo Astorka – Korzo 90: E. Rostand Cyrano (1993), W. Shakespeare Kupec benátský (1994), A. N. Ostrovskij Les (1996), A. P. Čechov Ujo Váňa (1995); pražské Národní divadlo: F. Schiller Marie Stuartovna (2000), H. Ibsen John Gabriel Borkman (1998), Lope de Vega Záhradníkov pes (2005); Národní divadlo v Brne: L. Pirandelo Čapka s rolničkami (1999), P. O. Enquist Obrázkáři (2001); Radošínske naivné divadlo: S. Štepka Desatoro (2006), Stvorenie sveta (2007); Théâtre Moliére, Paríž: A. S. Puškin Kamenný hosť alebo Don Juan (1999).
Medzi jeho filmové skúsenosti patrí Fontána pre Zuzanu 2, Advent či Zurvalec. Posledná rozlúčka bude v Sále činohry v novej budove SND v piatok 10. mája 2013 o 11. hodine.