Večná téma peňazí a ich zhubného vplyvu na medziľudské vzťahy, ako aj myšlienka ľudského tepla sálajúceho z hlavného dejiska našich životov, panelákových kuchýň, sú nosnými ideami novej divadelnej komédie Viliama Klimáčka Slovenský raj, ktorá mala premiéru minulý týždeň v Štúdiu L + S. Pri pomaly sa rozbiehajúcej úvodnej scéne v posteli -- so štekajúcou matrónou s natáčkami a hladnou hlavou rodiny -- pripomínajúcej skôr slabších bratislavských Bakalárov z 80. rokov, len nostalgicky zaspomínate na nezabudnuteľné manželské scény Menšíka a Bohdalovej. Ešte šťastie, že Milan Markovič a Oľga Belešová sa od afektovanosti a fádnosti postupne prepracujú do štádia svojich štandardných výkonov v prospech ženskej hlavnej úlohy. Belešovej neúnosne pobožná matka nechá vyniknúť jej bezhraničnú energiu a pódium úplne ovládne. Postava otca prežívajúceho "druhú jar", ktorý sa podobne ako Faust zapletie s padlým anjelom a trikrát hrá o svoj život, Markovičovi sadla ako uliata. Sviežo zapôsobila aj Gabriela Škrabáková (daňová poradkyňa, učiteľka golfu, televízna osobnosť), Rasťo Piško (padlý anjel), ale hlavne Juraj Predmerský v úlohe syna posadnutého skalkami. Napriek otrepanej téme sa Klimáčkovi podarilo osloviť diváka originálnou a sviežou satirou. Paralela na správanie a praktiky bývalého televízneho magnáta súkromnej televízie, chorobná závislosť matky od syna, výstižné výroky typu Materialisti sú najlepší veriaci, Každý poriadny prezident sedel aspoň raz, alebo Robíš -- skrachuješ, nerobíš -- skrachuješ, neustále zosmiešňovaná úroveň mexických seriálov, ako aj iné známe a menej známe reálie z našich životov predstavuje jedinečnú kritiku dneška. Stimulujúco pôsobí aj živá hudba v podobe klavírneho sprievodu (Daniel Šimonovič/Karine Sargsyan) a dokonca aj samotná postava klaviristu, ktorému počas hry vtlačí "lietajúci" syn v kapsáčoch a bunde s kapucňou na čelo dlhý bozk. Ďalším plusom režiséra Emila Horvátha ml. a jeho spolutvorcov je práca s priestorom. Na, pod, pri a okolo kuchynského stola sa tak odohrá takmer celý dej. Zábavne pôsobia aj naznačované dialógy s publikom, ktoré od strachu pred vtiahnutím do deja neraz ustrnie v očakávaní. Hudobné čísla hru síce odľahčujú, ale niektoré pôsobia absolútne nadbytočne. Aj v tomto prípade totiž platí, že menej je niekedy viac.