Nicole Kidman ako monacká kňažná sa vznešene nesie a Tim Roth v úlohe jej muža sladko hnevá, ale hrajú v učesanej telenovele. Slávna herečka v úlohe svojej slávnej predchodkyne slávne otvárala nedávny festival v Cannes. Lenže tým všetka sláva končí, snímky Grace, kňažná monacká, ktorý právednes vstupuje do našich kín, dopadla veľmi neslávne. Zhodou náhod presne tak, ako prorokuje názov jej produkčnej firmy - Stone Angels čiže kamenní anjeli.
Hollywoodska hviezda Grace Kelly pár rokov po svadbe s monackým vládcom Rainierom III. totiž v poňatí francúzskeho režiséra Oliviera Dahana skutočne pripomína anjelskú bytosť vtesnanú do mramorového pomníka. Cnie sa jej po filmovaní; manžel ju okrikuje, nech sa nepletie do politiky patriacej mužom, že už nie je v Amerike; márne sa usiluje o prestavbu sirotinca, pretože peniaze z charity prehltne bál. Skrátka tvorcovia zvolili tú nejotravnejšiu predvolenú charakteristiku: svätá bojovníčka v zlatej klietke. Aby šľachetnosti nebolo málo, múdry kňaz ľútostivú hrdinku naučí, ako prijať novú rolu manželky, matky a ochrankyne krajiny. Teda pri daňovej kríze hroziacej inváziou Francúzska do Monaka donesie vojakom na hraniciach desiatu, ako Mata Hari odhalí zradcov v palácovej rodine a pred štátnikmi na dobročinnej akcii prednesie typicky oscarový, teda plamenne dojemný prejav o láske, vlasti a mieri; potlesk.
V úlohe dychtivej naivky nemôže Kidman viac než sa vznešene nosiť a sterilne trpieť. Tim Roth má výhodu domáckych výbuchov hnevu, ako by si chcel vynahradiť, že v politických debatách o "treťom pilieri" - áno, už vtedy - ho lodiar Onassis skoro nepustí k slovu. Tiež urážku cti svojej manželky strestá chlapským políčkom rázne ako gróf de Peyrac, ale Rainierova americká Angelika je neskutočne nudná a cudná. "Prečo je všetko tak zložité, prečo Rainier miluje len môj obraz, prečo mi nikto nerozumie," ponára sa filmová Grace do psychoanalýzy telenoviel. A keď sa vrhne do lekcií dvorského protokolu, človeku sa zacnie po obdobnej, ale stokrát zábavnejšej prevýchove v Denníku princeznej.
K dobru možno Grace, kňažnej monackej pripísať iba vonkajší zjav. Teda prehliadku kostýmov, malebnej scenérie, ozdobný majestát spoločenských akcií. Plus defilé skutočných postáv doby od režiséra Alfreda Hitchcocka po speváčku Máriu Callas, aj keď napríklad spôsob, ktorým si Robert McNamara a Charles de Gaulle vybavia americko-francúzskej účty, hraničí s úpravou dejepisu pre materské školy. Ale naši filmári aspoň nájdu v Dahanovej ulepenej Grace užitočné varovanie, ako sa to robiť nemá; pre prípad, že by siahli po inom, českom osude herečky premenenej na prvú dámu.
Mirka Spáčilová, idnes.cz