Ak by sa Ľudovít Štúr pred päťdesiatimi rokmi zúčastnil na „slávnostnej večeri“ na svoju počesť, o prekvapenia by núdzu nemal. O svojom odkaze by sa zrejme dozvedel viac, ako je pre bežného národného buditeľa zdravé. Stopäťdesiate narodeniny spoluotca slovenčiny totiž oslavovala komunistická elita. A pri tej príležitosti si svoje povedal aj vtedajší prvý tajomník ÚV KSS – Alexander Dubček. Prinášame krátky pseudorešerš jeho kultového prejavu s názvom Odkaz veľkého slovenského buditeľa uskutočňujeme v socializme. A pár hlúpych poznámok.
Ruskí osloboditelia
„Náš národ veľa čerpal zo Štúrových myšlienok o slovanskej vzájomnosti, z jeho hlbokej viery v osloboditeľské poslanie ruského národa,“ hovorí okrem iného Alexander Dubček.
Práve týmito slovami oceňuje jeden z hlavných prínosov Ľudovíta Štúra v rámci budovania socializmu. Politickú orientáciu na Rusko. Prvý tajomník sa predovšetkým skláňa pred buditeľovou predpoveďou: „Keď sa pokrok slobody aj tam zjaví, vykoná zem diela veľké a dôležité pre Slovensko.“
Hlúpa poznámka: História má veľký zmysel pre iróniu. Tri roky po zdôraznení osloboditeľského poslania ruského národa do Československa vstúpili vojská Varšavskej zmluvy a začal pomalý mocenský pád aj samotného Alexandra Dubčeka. Zem vykonala veľké diela.
Prečítajte si aj: Melancholik, čo pracoval na svojom mýte. Ľudovít Štúr
Demokracia ako povinnosť
„Odkaz Ľudovíta Štúra je neobyčajne aktuálny. … hovorí nám o vzťahu politiky a etiky, o chápaní demokracie nielen ako práva, ale i ako povinnosti,“ pokračuje prvý tajomník pri „komunizovaní“ odkazu úbohého buditeľa. Pri tomto odseku prejavu však rečník zostáva na detaily skúpy a vety zostávajú v obsahovom vzduchoprázdne.
Dešifrovať súvislosť medzi Štúrom a demokratickými povinnosťami v socialistickom režime Dubček umožňuje až na úplný záver svojho prejavu. A výsledky krátkej záverečnej úvahy nie sú nijako extrémne prekvapujúce. Národný pohyb je správny, iba ak sa deje za socializmu. Prečo? „Len spoločnosť budujúca socializmus chápe zdravý národný vývoj, dáva mu hlboký demokratický a sociálny charakter,“ podotýka rečník. A jedným dychom Dubček pridáva presvedčenie, že najprirodzenejšími dedičmi odkazu Štúra sú preto komunisti.
Hlúpa poznámka: Štúr sa na nedostatok samozvaných dedičov určite sťažovať nemôže. Vyberať si môže od dedičov ľudákov, cez dedičov komunistov až pod dediča Slotu.
Chyby Štúra
Protagonista Pražskej jari sa však nevyhýba ani náznakovej kritike Štúra. Predovšetkým konštatuje, že, bohužiaľ, národný buditeľ nikdy nedospel k „správnemu materialistickému názoru na zdroj pohybu dejín“.
Hlúpa poznámka: Práve po tejto vete by Štúr asi zostal veľmi užasnutý, kam sa jeho milovaná slovenčina zatúlala. A ako ju možno v záujme divnej ideológie sprzniť. Možno dokonca viac ako celý jeho odkaz.
Čo spája Štúra Dubčeka
Obaja sa narodili v Uhrovci – v tom istom dome.
Zapísali sa do dejín.
Obaja tragicky zahynuli.